Zakázaná láska ✔

62.

„Ale prečo si mi nepovedal, že to nebola pravda a že..." Nechápala som prečo predtým ako som zbabelo ušla mi nepovedal pravdu.

„Bolo toho na mňa veľa, nedokázal som už ani rozumne myslieť a bol som vtedy rád, že som konečne mohol byť aspoň trošku doma a ty si sa ma začala pýtať na hlúposti a ... popravde som si ani nemyslel, že by si tomu čo som ti vtedy hovoril uverila. Myslel som si, že si cítila čo k tebe cítim a hlavne, že by si si nemyslela, že by som ťa niekedy podviedol. I keď ak mám povedať pravdu tak som to plánoval, ale potom si si ma niečím získala a ja som sa už nedokázal pozrieť na žiadnu inú ženu." Povedal a tým mi úplne vyrazil dych. Nemyslela som si, že by mi to niekedy takto povedal. Vedela som, že možno ku mne niečo cítil a ako som zistila tak aj stále cíti, ale.. to že by sa kvôli mne nepozrel na žiadnu inú ženu, v to som ani nedúfala. „Vieš, uvedomujem si, že som sa nesprával ako najlepší manžel, ale to by som chcel zmeniť. Nechcem už aby si mala niekedy pocit, že mi na tebe nezáleží a nie si pre mňa prvoradá a preto to všetko chcem zmeniť." Povedal a aj som nevedela kam to všetko smeruje.

„Ale, kvôli mne nemusíš nič meniť a ..."

„Ja viem, že nemusím, ale ja to chcem spraviť. A hlavne teraz keď budeme mať dieťatko a budeme rodina. A aj Sára si zaslúži aby som sa jej venoval a rád by som si ju užil ešte kým je dieťa a bude chcieť tráviť čas s otcom." Zasmial sa a ja som stále nevedela, čo sa deje.

„A-ale.."

„Nerád Vás ruším, ale mali by sme sa vrátiť do práce pán Summers. Niečo sa deje a vraj Vás tam potrebujú." Prerušil nás Nate. A bola som veľmi rada, že prišiel lebo som nevedela čo by som mala povedať na to čo práve hovoril Harry. Nedokázala som si predstaviť, že by sa dobrovoľne vzdal svojej práce. Teda aspoň to som tak pochopila z toho čo mi hovoril.

„Čo sa stalo?" Spýtal sa dosť nahnevane Harry. Videla som na ňom, že sa mu to nepáči, že nás Nate prerušil.

„To presne neviem, ale vraj je to veľmi dôležité a nejako to súvisí so Smithom. Nič viacej mi nepovedali, ale potrebujú Vás tam." Povedal Nate a rýchlo odišiel.

„Budem musieť odísť, ty ostaň tu a keď prídem, tak dokončíme to čo sme teraz začali. Neboj sa niekoho pošlem aby si tu nebola sama." Povedal Harry, dal mi bozk na líce a rýchlo utekal prečo.

Bola som zmätená z toho, čo sa stalo. nedokázala som vtedy pochopiť, čo mi tým chcel Harry povedať. I keď som to tak nejako podvedome tušila, ale nedokázala som si to pripustiť. Hlavne preto, že som nevedela, že by mu na mne až tak veľmi záležalo a chcel zmeniť svoj život a zanechať svoju prácu. Veľmi ma potešilo, že nad tým rozmýšľal, že by chcel tráviť čas s nami, ale niekde v pozadí mi hlások hovoril, že sa to možno nestane. Že by nenechal svoju prácu a všetko čo pozná kvôli mne a nášmu dieťaťu, hlavne keď som videla ako sa správal k svojej dcére. Ako samozrejme som vedela, že ju má rád a všetko okolo toho, ale aj tak sa jej vzdal a len kvôli tomu, že nechcel aby vedeli o tom, že má dieťa tak ju poslal preč.

Harry

„Tak povieš mi čo sa deje? A prečo sme museli ihneď odísť?" Spýtal som sa Nata keď sme sa vzďaľovali od chaty kde bola Amara. Naozaj som nerád odchádzal od nej. Bol som rád, že som bol konečne s ňou a že je v poriadku.

„Povedal som Vám, že neviem. Nepovedali mi nič konkrétnejšie len to, že by ste mali ihneď prísť do centra Spoločnosti. Viem len to, že ide o Smitha. Keby som nedostal príkazom, že sa máte ihneď dostaviť na miesto, tak by som Vás nevyrušoval. Hlavne keď som vedel, že ste nechcel byť vyrušovaný." Povedal mi Nate ale nepozrel sa ani raz na mňa, hypnotizoval cestu a šoféroval do mesta. Stále som uvažoval nad tým čo mi hovorila Cara o Natovi a o tom, že by som mu nemal veriť. Vedel som, že pravdepodobne nemala pravdu a bol na našej strane, ale niečo mi stále hovorilo, že by som si ho asi mal dať preveriť. Mal by som zistiť čo je zač. viac menej som o ňom nevedel nič... Aj keď som vedel prečo mi nepovedal, že je Amara doma, teda lepšie povedané, že už nie je preč, ale aj tak som nechápal tomu prečo jej pomáhal a prečo riskoval všetko kvôli nej a kvôli mne. A určite to nerobil iba preto lebo to mal vo svojej náplne práce.

„Už sme na mieste." Prerušil ma Nate a ja som si uvedomil, že sme tú cestu prešli príliš rýchlo. Keď sme išli za Amarou tak sa mi zdalo, že tá cesta trvala dlhšie.

„Dobre, zaparkuj a potom príde ku mne do kancelárie. Ja ešte musím niečo zariadiť." Povedal som mu a čo najrýchlejšie som išiel za Carou. Vedel som, že bude v centre a potreboval som aby išla za Amarou.

„Cara, potrebujem aby si čo najrýchlejšie odišla." Povedal som keď som prišiel za ňou.

„Prepáč Harry, ale mám teraz niečo rozrobená a nemôžem teraz odísť." Povedala mi potom ako sa ospravedlňujúcu pozrela na nejakého muža, ktorý sedel u nej v kancelárií. Teda nie tak celkom v jej kancelárie, ale tak dá sa to tak povedať keďže tam trávi veľa času.

„To ma mrzí, ale toto je dôležitejšie ako čokoľvek, takže musíš ísť a žiadne stretnutie nie je dôležitejšie ako to čo máš za úlohu a som tvoj šéf, takže ja za všetko rozhodujem." Vedel som, že nemá rada keď toto na ňu vyťahujem a nerobil som to rád, ale potreboval som sa zbaviť toho chlapa aby som s ňou mohol prebrať to čo je pre mňa dôležité.

„Dobre, počkajte vonku kým sa toto skončí, nebude to dlho trvať, za päť minút sa Vám budem venovať, pán riaditeľ." Podľa tónu jej hlasu som vedel, že som ju veľmi týmto svojim správaním nahneval. A hlavne preto lebo ma oslovila tým hnusným oslovením riaditeľa. Ale nemohol som dbať na správanie. Nechcel som aby sa Amare niečo stalo. hlavne preto lebo som nevedel či môžem Natovi dôverovať, že sa jej nič nestane. Hlavne, ak nedostane to čo chce a prečo spravil to čo spravil.

„Tak čo sa deje pán Summers?" Prišla za mnou potom ako sa rozlúčila s tým divným chlapom, ktorý bol u nej v kancelárií.

„Cara, nemám čas na toto tvoje urazenie. Potrebujem aby si sa zbalila a odišla." Povedal som jej keď sme prišli do kancelárie kde sme boli konečne spolu sami.

„Nie som urazená, ale ty sa správaš ako idiot, čím ďalej si neznesiteľnejší a ja už mám toho pokrk. Nikam nepôjdem a teraz by som bola rada, ak by si ma nechal pracovať. Aspoň jeden z nás by mal pracovať keď ty nie si schopný už ničoho nie to ešte pracovať s tým aby si mal nejaké výsledky." Začala na mňa kričať.

„Ukľudni sa, pobaľ si veci, prosím. Potrebujem aby si išla za Amarou, nechcem aby bola sama, keďže úplne neviem komu môžem veriť a komu nie. Ale pri tebe som si istý, že by si nešla proti mne a ani proti nej, lebo si moja rodina a dôverujem ti skoro viacej ako dôverujem sám sebe." Kým som hovoril tak som videl, že sa veľmi prekvapila z toho čo počula.

„Chceš povedať, že si našiel Amaru?" Spýtala sa ma.

„Áno aj nie. Nate ju našiel a nejako ju dopravil sem. Ale nie som si úplne istý tým čo sa deje a preto mu svojim spôsobom nedôverujem a chcem aby si išla za ňou a zobrala ju preč. Dám ti súradnice kde na chate ju nájdeš a adresu kam s ňou pôjdeš." Hovoril som jej rýchlosti.

„Ale...prečo nemôže ísť k tebe, teda k Vám domov?" Spýtala sa ma.

„Lebo potrebujem niečo doriešiť a hlavne potrebujem potom všetkom čo nás čaká, niektorých ľudí presvedčiť, že ju nemôžu potrestať a..."
„Myslíš si ,že sa ti to podarí? Myslíš si, že si nechajú ujsť aby mohli niekoho kto odišiel a potom sa vrátil potrestať?" Spýtala sa ma.

„Neviem, ale dúfam v to.... Pomôžeš mi však? Pôjdeš za ňou a zoberieš ju do bezpečia?" Spýtal som sa jej.

„Samozrejme iba sa pobalím a čo najskorej odídem. Keď prídem na tú adresu tak ti dám vedieť." Povedala a ja som vedel, že sa nič zlé Amare s ňou nemôže stať. Bol som pokojnejší a mohol som sa začať venovať svojej práci.

Ahojte,

Tak dnes máme novú časť, ktorá nám pripravila pôdu na záver tohto príbehu. Už nás čaká len jedna časť a potom epilóg a bude koniec.

Dúfam, že sa Vám časť páčila a ďakujem za každé prečítanie, vote a komentár.