Zakázaná láska ✔

38.

Chcela som sa pustiť do ďalšej stránky ale vyrušilo ma klopanie na dvere.

„Pán Summers Vám čaká dole." Povedala Nancy keď vstúpila do izby.

„Ďa-ďakujem, za chvíľu prídem." Povedala som jej a uvedomila som si, že som stratila pojem o čase. A samozrejme som aj vedela, že Harry nerád čaká a preto som sa musela veľmi ponáhľať.

Kým som sa obliekala tak som si uvedomila, že mu chcem veľmi odpustiť to čo mi povedal, ale zároveň som vedela, že to nemôžem spraviť. A to hlavne kvôli sebe. Vedela som ,že Harry nebude ako jeho otec, ale zároveň som vedela, že mu nemôžem dovoliť aby sa takto ku mne správal. A hlavne aby si potom vždy myslel, že len príde, ospravedlní sa a všetko zas bude tak ako bolo predtým. Toto nechcem. Nechcem aby ma osoba, ktorú milujem zraňovala a ubližovala mi. A preto som sa rozhodla, že mu tak ľahko nemôžem odpustiť, alebo mu to len nemôžem povedať ak sa to aj náhodou stane.

„Amara, už som sa bál, že sa ti niečo stalo alebo si si to rozmyslela a nikam so mnou nechceš ísť." Povedal a bol veľmi starostlivý ešte viacej ako tomu bolo zvyčajne.

„to by som nespravila len som nejako pozabudla na čas a neuvedomila som si, že už je čas." Povedala som mu vecne a cítila som ,že som možno až príliš chladná k nemu ale inak som nemohla.

„takže môžeme ísť?" spýtal sa ma Harry a chytil ma za ruku.

„a kam ideme?" spýtala som sa ho ale nechala som svoju ruku v jeho ruke. Konečne som cítila teplo jeho tela a mohla som sa ho dotknúť.

„na jedno z mojich obľúbených miest. Niekam kde som ešte nikoho nezobral a .. chcem aby si vedela, že si pre mňa veľmi dôležitá." Povedal a ja som mu to chcela veriť, ale stále sa mi vybavovali slová, ktoré mi povedal pred odchodom.

„Tak to som teda naozaj zvedavá tak teda poďme." Povedala som mu s úsmevom. Milovala som keď ma Harry brával von a hlavne keď sme mohli nejaký čas tráviť spoločne len my dvaja. A zároveň som bola rada, že konečne vypadnem z domu. Aj keď som mohla hocikedy odísť nemala som ísť kam. Vedela som, že vždy môžem ísť za Carou ale nechcela som sa jej stále len sťažovať na Harryho, nechcela som to medzi nimi nejako pokaziť.

Potom už ani jeden z nás nič nepovedal, len sme nasadli do auta a išli sme niekam za mesto. Hoci bolo v aute ticho ale bolo to také ukľudňujúce ticho. A bola som aj rada, že som nemusela na nič odpovedať a ani sa ho na nič pýtať, mohla som si v kľude premyslieť čo mu chcem povedať. Aj keď som vedela, že možno hlavne kvôli mne to neskončí najlepšie ale musela som to spraviť. Musím poznať odpovede a skúsim sa ho na to spýtať skorej ako si prečítam jej denník, chcela som poznať aj Harryho pohľad.

„Nad čím premýšľaš?" spýtal sa ma keď sme zastavovali pri nejakej malej chatke.

„nad ničím len tak." Nevedela som ako by som mu mala povedať svoje myšlienky. I keď cesta bola dlhá mne sa zdala krátka. Nečakala som, že budem musieť čeliť tomuto všetkému tak rýchlo.

„ako chceš, ale keď mi to budeš chcieť povedať tak som tu pre teba a sľubujem ti, že aj keď to asi mne nebude najpríjemnejšie budem sa snažiť pomôcť ti." Povedal dal mi pusu a už sme vystupovali z auta.

„Kde to sme?" spýtala som sa ho.

„na mojej chate. Nikto okrem mňa a teraz aj teba o nej nevie. Toto je miesto kam chodievam keď už je toho na mňa naozaj veľa a ja to nezvládam. Miesto kde som úplne odrezaný od každého a môžem len oddychovať a snažiť sa o to aby som sa znovu dostal do rovnováhy." Povedal, znovu ma chytil za ruku a viedol ma bližšie ku chatke. Odomkol dvere a pustil ma ako prvú dnu. Keď som vstúpila dnu tak som tomu nedokázala uveriť. Z vonku vyzerala úplne inak, teda nechcem povedať, že by z vonku vyzerala nejako zle ale určite by som nepovedala, že by to v nej mohlo vyzerať takto luxusne. Ale zas musela som si pripomenúť, že Harry potrebuje mať všetko tip top.

„páči sa ti tu?" spýtal sa ma po chvíli čo ma nechal si to tu obzrieť.

„to je.. neskutočné, nádherné." Povedala som mu. Hoci to bolo všetko veľmi luxusné ale pôsobilo to takým útulným dojmom. A to sa mi veľmi páčilo už z prvého pohľadu.

„to som veľmi rád, dúfal som ,že aj tebe by sa to tu mohlo trošku páčiť." Povedala a keď som sa na neho pozrela tak som videla, že je veľmi nervózny a vtedy som si uvedomila, že ani pre neho to nie je veľmi príjemná situácia, v ktorej sme sa ocitli.

„veľmi sa mi to páči." povedala som objala som ho a dala som mu bozk na líce. Vedela som ,že by som to nemala ale nedokázal som sa ovládnuť.

„Poď, ukážem ti ešte niečo čo sa ti bude páčiť ešte oveľa viacej." Povedal s úsmevom a viedol ma niekam dozadu v dome. Otáčala som hlavu na všetky strany lebo som si to tu chcela čo najlepšie pozrieť a ani som si neuvedomila kedy sem sa ocitli vonku a keď som sa pozrela pred seba tak som uvidela nádherné jazero, v ktorom sa práve odrážalo zapadajúce slnko a vedela som ,že je tu teraz so mnou Harry, ktorého milujem, ktorý je milý, úžasný a romantický.

„je to... do-dokonalé, Harry." Podvedome som ho objala a až keď aj on omotal okolo mňa ruky som si to uvedomila.

„áno to je." Povedala a keď som sa na neho pozrela tak som videla, že sa nepozerá tak kam ja ale pozeral sa na mňa.

„Harry, aj ne-nemôžem." Povedala som mu keď som videla, že ma chce pobozkať. I keď som veľmi chcela aby ma pobozkal, chcela som cítiť jeho pery na svojich.

„ja viem, prepáč. Viem, že som všetko pokazil a preto som ťa zobral sem aby sme to mohli prediskutovať a mohli sme to uzavrieť. Lebo chcem aby to bolo medzi nami také ako to bolo pred tým ako som sa správal ako úplný hlupák." Povedal, pustil a prešiel k lavičke, na ktorú si sadol. ja som sa pomaly vybrala za ním a sadla som si vedľa neho. Najprv sme boli obaja ticho, ani jeden z nás nevedel ako má začať a hlavne to čo chce povedať. Nebolo to vôbec také jednoduché ako som si predstavovala. Hoci som chcela všetko od neho vedieť, vedela som , že by mu moje otázky mohli ublížiť a to som ja nechcela i keď som chcela aby aj on vedel ako veľmi mi to ublížilo a aj to ako zle sa ku mne správal.

„asi som to všetko pokazil, však?" spýtal sa po dlhej chvíli ticha.

„Asi sme to pokazili obaja." Povedala som a uvedomila som si, že len jeho z toho viniť nie je správne.

„možno ale to ja sa správam ako hlupák a ubližujem ľuďom, na ktorých mi záleží." povedal bez toho aby sa na mňa pozrel, ale ja som nedokázala od neho odvrátiť zrak.

„možno máš pravdu, ale .. ja by som tiež nemusela byť taká zvedavá." Povedala som s náznakom úsmevu.

„tak to by si teda naozaj niekedy nemusela byť." Slabo sa zasmial aj on.

„možno ak by si mi povedal, že prečo si sa tak správal tak by som to nebrala až tak strašne, lebo ja si ani nedokážem predstaviť, že čo ťa trápi. A čo musíš robiť v práci a to ma veľmi ubíja." Povedala som mu pravdu. Nechcela som chodiť okolo horúcej kaše ale chcela som aby sme boli dnes obaja úprimný.

„Ale Amara, to čo ti poviem možno nebude vôbec pekné a ... čo ak ma začneš kvôli tomu nenávidieť?" spýtal sa ma a vtedy sa konečne na mňa aj pozrel. A uvidela som v jeho očiach strach.

„to sa nemôže stať." Povedala som .

„Ale môže, čo všetko vieš o mojej práci?" spýtal sa ma.

„o tvojej nič, len čo to viem o našej Spoločnosti." Povedala som .

„tak potom by si mala vedieť, že aj keď máme teraz prezidentku a všetko toto, tak je to len bábka v mojich rukách, o všetkom rozhodujem ja. A veľakrát je to aj otázka života a smrti....."

Prajem Vám krásne slnečné dni. 

A chcela by som sa Vám poďakovať za niečo cez 30tisíc prečítaní. Veľmi si to vážim a ďakujem Vám .