Zakázaná láska ✔

5.

„Nehovor mi pán Summers, som Harry. A keďže teraz budem tvoj manžel bolo by dosť divné. A tak budeme bývať spolu ,samozrejme u mňa. A s rodičmi sa môžeš stretávať kedy chceš. Budeš mať veľa voľného času, lebo ako moja žena nebudeš musieť nikde robiť. Ja od teba nebudem chcieť aby si sa kvôli mne vzdala svojej rodiny. Ja len od teba chcem aby si nerobila žiadne problémy a všetko čo o mne a mojej rodine zistíš si necháš pre seba. Tak už sme tu. Ty si pôjdeš vybrať šaty na svadbu a pôjdem vybaviť obrad" Povedal a zastavil pred jedným z obchodov v centre.

Vystúpil so mnou z auta a vybrali sme sa do obchodného centra. Teda on sa vybral bez toho aby mi niečo povedal a ja som ho radšej nasledovala, lebo som nevedela kam mám ísť. Ešte som tu nebola. Nikdy sme nemali toľko peňazí aby som tu mohla nakupovať.

„S výberom šiat ti pomôžu moje kamarátky. Takže buď milá a hlavne aby som sa za tebe nemusel hanbiť." Povedal pri tom ako sme vstúpili do obchodu so svadobnými šatami, kde už boli nejaké ženy. Ktoré keď uvideli pána Summersa, teda vlastne Harryho tak sa skoro za ním rozbehli. A ani som sa tomu nečudovala, veď bol veľmi pohľadný a jeho peniaze tiež boli určitým magnetom pre ženy.

„Ahoj Harry, tak prečo si nás zavolal do svadobného salónu, keď vieme, že ty si tú chuderu nezoberieš za ženu." Povedala jedna z nich so smiechom. A to čo povedala sa ma veľmi dotklo. Hoci som bola zvyknutá na to, že niektorí ľudia neboli ku mne najmilší, ale myslela som si, že niekto z vyššej vrstvy bude mať toľko takto aby niečo také nepovedal. Vždy nám dali pociťovať, že oni sú niečo viacej a to aj v rámci správania.

„Ahoj Elena, aj ja ťa rád vidím." Povedal a objal ju. A tváril sa akoby to čo povedala sa vôbec nestalo.

„Tak prečo sme tu aj s babami? Žeby si si chcel sám vybrať manželku, žeby to bola jedna z nás? " Spýtala sa ho znovu.

„Pomôžete vybrať svadobné šaty mojej neveste." Povedal a keď to ona počula tak sa pozrela na mňa a potom znovu na neho akoby tomu nemohla uveriť.

„Harry, dúfam, že si nechceš.." Začala ale on ju prerušil.

„Áno chcem a Elena ešte raz sa vyjadríš o mojej budúcej manželke ako o chudere a bude mi jedno kto sú tvoji rodičia a aké majú postavenie a zničím ťa. Dúfam, že si to pochopila." Povedal potichu a to, že na ňu nenakričal tak to naháňalo človeku ešte väčšiu hrôzu. Bola som vďačná, že sa ma zastal. Aj keď viem, že to viac menej spravil pre seba, veď nikto nemohol spochybňovať jeho rozhodnutie. „Rozumela si tomu čo som povedal?" Spýtal sa jej keď mu na to nič nepovedala a len bola ticho. Videla som, že sa ho aj trošku obávala i keď boli asi priatelia. A podľa toho ako sa predtým na neho pozerala tak som vedela, že to z jej strany asi nebolo len priateľstvo.

„Áno Harry." Videla som na nej, že jej nie je práve najpríjemnejšie.

„Tak dúfam, že sa zabavíte. Ahoj Amara." Povedal Harry a pred tým ako odišiel mi dal bozk na líce.

A aj som tam ostala s nimi sama. Ako som neskôr zistila boli tam ešte ďalšie tri okrem Eleny. Ale tie ostatné neboli až také zlé, ako ona. Teda aspoň oni sa na mňa tak hrozne nepozerali.

„Tak ja som Tatiana, tamto tá je Sally, tá čo tu zrovna nie je a je na záchode je Cara a tuto Elenu už trošku poznáš." Prehovorila ku mne ako prvá brunetka menom Tatiana. Zdala sa mi z nich asi najpríjemnejšia. Aspoň podľa prvého momentu. Zrazu som počula nejaký buchot a uvidela som ako nejaké dievča spadlo na zem.

„Bože, Cara, nevieš dávať aspoň raz pozor." Povedala zhnusene Elena. Bolo mi toho dievčaťa aj dosť ľúto, lebo viem aké je to, keď sa niečo také stane človeku na verejnosti.

„Nie neviem." Odsekla Cara a pozrela sa na mňa. Pozerala sa dosť dlho na mňa a ja som už začala rozmýšľať či nemám náhodou niečo na tvári.

„J-ja som Amara, som Harryho.." Začala som a on a ma prerušila.

„Ja viem kto si. Teší ma ja som Cara a som Harryho... dajme tomuže kamarátka." Povedala so smiechom a objala ma. Nevedela som ako mám reagovať. A ani som nechápala ako mám chápať to, že je jeho dajme tomu kamarátka. Veď buď je jeho kamarátka alebo nie.

„Vieš o tom, že keď ta niekto objíma, tak by si mu to mala vrátiť." Povedala mi so smiechom.

„ J-ja.. s-som.." Znovu som sa cítila byť v strese tak som sa začala zajakávať. Videla som ako sa tomu Elena smiala a ostatné dievčatá sa na mňa pozerali s ľútosťou.

„To je v poriadku. Na tom ešte popracujeme. Tak a asi by sme sa mali vybrať pozrieť nejaké šaty. Aby sme to stihli kým príde Harry." Povedala Sally a už utekala k šatom.

Celý "nákup" šiat prebehol v poriadku, len mne sa veľmi žiadne šaty nepáčili. Teda väčšinou mi ich vyberala Elena a všetky vyzerali tak.. gýčovo. Ani neviem popísať ako ale nepáčili sa mi. A nepáčili sa ani Care, ale keď aj ona povedala niečo k tým šatám tak ju skoro Elena zabila pohľadom. Ale jedny tam vyzerali celkom dobre, ale tie sa Elene nepáčili a ako moja hlavná družička – neviem prečo ňou musí byť ona- mi ich vybrala ona. Samozrejme také aké sa mne nepáčili. A vyzerala som v nich hrozne. Ako nejaká torta. A samozrejme to neboli šaty na môj druh postavy. Dievčatá už museli odísť a ja som tu ostala sama v obchode a čakala som na Harryho, ktorý stále nechodil. Len som dúfala, že na mňa nezabudol.

„Dúfam, že si nečakala dlho, ale musel som ísť ešte niečo vybaviť." Počula som za sebou jeho chrapľavý hlas, pri ktorom mi prešli zimomriavky po chrbte.

„N-nie, č-čakám len chvíľu." Zaklamala som mu. Nemohla som mu povedať, že mešká najmenej hodinu.

„Zabavila si sa? A vybrala si si šaty aké si chcela a ktoré sa ti páčia?" Spýtal sa ma cestou do auta.

„Á-áno." Povedala som mu a vedela som, že som mu nechcela klamať, ale nemohla som mu povedať pravdu. Nechcela som aby mal so mnou ešte viacej starostí.

„Naozaj? A prečo mi potom volala Cara s tým, že nie si spokojná so šatami?" Spýtal sa ma a ja som nevedela čo mu povedať.

„N-no ja...n-neviem ja.."

„Prestaň koktať a jednoducho mi to povedz." Povedal.

„N-nepáčia sa m-mi." Povedala som a čakala som na jeho reakciu.

„Tak si zajtra pôjdeš znovu pozrieť nejaké šaty do iného obchodu aj s Carou." Myslela som si, že bude za to na mňa kričať, ale toto som nečakala. Nečakala som, že bude reagovať takto kľudne.

Potom ako mi toto povedal, už bolo v aute ticho. Nikto nič nepovedal.

„Dobrú noc, zajtra ráno sa po teba zastavím." Povedal keď zastavil pri mojom dome.

„Ďakujem." Povedala som a rozlúčila som sa s nim.

Dúfam, že zajtrajšok bude lepší ako dnešok.