Zakázaná láska ✔

34.

„Tak nechoď, mňa to netrápi. Otec ma pravdu radšej som si mohol zobrať Elenu, ona by žiadne problémy nerobila. Ale ty musíš vždy niečo odo mňa chcieť. Vedela si za koho sa vydávaš a aj to čo sa od teba očakáva. Maj sa prídem o týždeň." Ako to povedal tak ho už nebolo. Nedokázal som spracovať čo mi povedal. Myslela som si, že on takýto nie je. Ale asi som sa veľmi mýlila.

Nedokázala som pochopiť tomu čo sa stalo. Stále som dúfala, že sa vráti a povie mi, že to bol len žart a že je to všetko inak.

„som rada, že ste ešte tu, zabalila som Vám ešte niečo sladké na cestu aby ste obaja zvládli tú dlhú cestu." Ani som si nevšimla, že sa vedľa mňa objavila Nancy.

„to nebude potrebné keďže Harry už odišiel." Povedala som jej.

„ale potom prečo ste vy tu keď..."

„lebo zistil, že ja nie som ten správny človek pre jeho život." A s týmito slovami som musela odísť. Už dlhšie by som nedokázala zadržiavať slzy a .. ani neviem prečo som mala pocit, že pre ňou plakať by nebol najlepší nápad. Hlavne keď som mala pocit, že ona vie niečo viacej ako ja. A nie len o jeho živote ale aj o jeho práci a práve to bol moment kedy som zistila, že to že sa ku mne správal pekne a milo bola len hra. A ja hlúpa som tomu uverila a začala som cítiť k nemu niečo čo by som nemala. A hlavne keď on sám je zástancom toho aby sme nikdy nikoho nemilovali. A všetko toto okolo jeho života ma už unavuje. Unavuje ma to, že nič neviem a pred každým vyzerám ako hlúpe dievčatko. A možno mal Harry pravdu a mal nejako zariadiť aby si mohol zobrať Elenu a všetko by bolo jednoduchšie, či už pre neho alebo pre mňa.

Týmito myšlienkami som sa zaoberala až pokým po mňa neprišla Nancy aby som sa išla aspoň navečerať.

„Nancy, mohla by si mi pri večeri robiť spoločnosť?" spýtala som sa jej keď som videla, že chce ísť preč. Aj napriek pocitu ublíženia aj z jej strany som nechcela byť sama a vedela som , že ona za nič nemôže. Že je tiež len bábkou v jeho rukách tak isto ako aj ja.

„Ale to nemôžem a vy to viete. Je to proti pravidlám toho domu. Služobníctvo nikdy nemôže sedieť za stolom s vami. Pán Summers by sa veľmi nahneval keby to videl a..."

„ale on tu nie je a povedzme, že ti to prikazujem, prosím." Dúfala som , že povie áno lebo som si uvedomila, že aj ja som ako ona. Som niekto kto nepatrí k tomuto stolu a do tohto života.

„dobre, ale iba ak sa to pán Summ.."

„neboj sa on sa to nedozvie. Teda pokiaľ mu to nepovieš ty." Možno som si tú poslednú poznámku mohla odpustiť ale mala som pocit, že sa mi dostáva krivdy z každej strany...

„nebojte sa to by som mu nikdy nepovedala, keďže by to znamenalo okamžitú výpoveď." Povedala smutne keď si ku mne sadala.

„ale to by sa určite nestalo veď Vás má rád a .."

„to možno áno ale aj tak sú pre neho dôležitejšie pravidlá ako vzťahy medzi ľudmi." Povedala a ja som ostala zarazená. Nemyslela som si, že aj k nej sa takto správal.

„to som nevedela , že by..."

„ale nechajme to tak. On si nezaslúži aby sa o ňom zle rozprávalo. Aj napriek všetkému sa správa slušne a chce pre každého len dobro." Aj keď sa to dobre počúvalo vedela som, že to tak určite nie je. Dnes som zistila, že mu záleží len na sebe a na nikom inom.

„chcela som sa spýtať čo sa stalo s jeho matkou." Až keď som vyslovila túto otázku som si uvedomila ako hrozne znie. Ale chcela som byť nenápadná a asi to veľmi nenápadne nevyzeralo.

„bola veľmi milá ale o tom sa s vami nemôžem rozprávať." Povedala.

„zakázal Vám to on?" bola som zvedavá čo sa také hrozné muselo stať v minulosti, že nechce aby som to vedela. Nič tak hrozné som si nedokázala predstaviť.

„ja nechcem sa dostať do problémov a..."

„ja viem, ale mám pocit, že to Harry má nejaký problém. Neviem prečo ale aj napriek všetkému sa o neho bojím. Mám pocit, že to čo robí nedopadne ani v najlepšom sne dobre." Povedala som jej pravdu. Naozaj som sa o neho bála. Lebo ak bude ďalej odstrkovať takto od seba ľudí tak jedného dňa ostane sám a vtedy si možno uvedomí ako mu chceli niektorí ľudia dobre a on sa k nim nesprával vôbec pekne.

„viete, jeho matka mu veľmi ublížila i keď rozumiem jej rozhodnutiu odísť a už nikdy sa nevráť ale asi by som nikdy nedokázala opustiť tak úžasného malého chlapca akým bol pán Summers... prepáčte ale už budem musieť ísť. Ja vôbec by som tu nemala byť. Toto môže nie len mňa ale aj Vás dostať do veľkých problémov." Povedala a už jej nebolo. Hoci som veľmi chcela ísť za ňou a zistiť niečo viacej ale mala som pocit, že aj tak by mi skoro nič nepovedala a ja by som len vyzerala ešte viacej hlúpo ako doteraz.

......

Ďalšie ráno som sa rozhodla, že tú jej izbu pohľadám sama. večer som sa nechcela len tak potulovať po dome a ak mám byť úprimná tak som sa aj trošku bála. Veď predsa je to veľmi veľký dom a ja by som sa v ňom mohla veľmi jednoducho stratiť. Dúfala som, že to bude úspešné a ja sa dozviem tajomstvá tohto domu.

Prajem Vám krásny večer.

Dúfam, že sa Vám časť páčila. Budem rada za každé prečítanie, vote a komentár.

Ako ste si mohli všimnúť mala som trošku takú krátku pauzu nakoľko som veľmi nestíhala a popravde sa mi ani veľmi nechcelo písať. Tak dúfam, že sa Vám aj takáto kratšia čas páčila.