Zakázaná láska ✔

26.

„čo takto si zahrať jednu hru?" spýtal sa ma Harry.

„Akú?"

„budeme sa pýtať otázky druhej strany a tá druhá nám bude na ne odpovedať a budeme sa striedať. Myslím si, že tam najlepšie spoznáme toho druhého." Povedal s úsmevom.

„do-dobre." Povedala som mu i keď som sa obávala toho, že to môžem skaziť zlou otázkou alebo odpoveďou.

„tak začnem ja, dobre?" pozrel sa na mňa spýtavo. Bola som rada, že chce začať on lebo ja som si ani nevedela predstaviť čo by som sa ho mala spýtať.

„môžeš začať." Prikývla som mu.

„začal by som možno zľahka, aké je tvoje obľúbené jedlo?" spýtal sa ma a bola som prekvapená, že mi práve on položil túto otázku i keď neviem aké iné otázky by sa ma mal pýtať.

„Mám rada... palacinky s ovocím asi najviac. Pripomína mi to moje detstvo." Keď som to hovorila trošku som posmutnela pretože mi to pripomenulo moju rodinu a aj to aký bezstarostný život som mala predtým ako som sa vydala.

„Chýbajú ti?" vedela som na čo naráža. Určite na mne videl, že spomienka na detstvo vo mne vyvolalo určité emócie.

„Ma-mali by sme sa striedať v otázkach." Nechcela som na to odpovedať pretože som ani ja sama nevedela.

„prepáč zabudol som ." usmial sa na mňa a ja som sa znovu stratila v jeho úsmeve a v jeho očiach, ktoré sa konečne usmievali a neboli už tak vážne.

„Obľúbená farba?" až keď som túto otázku vyslovila tak som si uvedomila ako hlúpo musela znieť. Mohla som sa spýtať kadečo a ja som použila najhlúpejšiu otázku aká ma mohla napadnúť.

„Asi najradšej mám zelenú a modrú ale v poslednom čase som si aj celkom obľúbil aj ryšavú i keď neviem presne špecifikovať názov konkrétnej farby." Usmial sa na mňa a žmurkol a ja som si vtedy uvedomila, že narážal na moju farbu vlasov a cítila som ako moje líca nabrali silný odtieň červenej.

Celý čas som sa bavila a mala som pocit, že aj Harry bol potom uvoľnený. Dozvedela som sa o ňom veci, ktoré o ňom veľa ľudí ani nevedelo, cez obľúbene jedlo až po miesta, ktoré chcel navštíviť. Tak veľmi som nechcela aby tento náš deň neskončil ale všetko má svoj koniec a tak aj dnešný deň.

„Ďakujem za krásny deň, ale už budem musieť ísť lebo aj keď nechcem tam musím pracovať." Povedal podvečer. Mala som pocit, že mi nehovorí celkom pravdu o tom, že ide do práce ale vedela som že ma do toho nič nie je.

„Aj ja ďa-ďakujem." Povedala som mu. Dal mi bozk na líce a ja som ostala sama.

Zavrela som sa v izbe a rozmýšľala som nad tým čo sa vlastne stalo. Nedokázala som uveriť tomu ako sa ku mne Harry správal a ani tomu, že mi povedal toľko toho o sebe. Myslela som si, že mi nebude chcieť nič povedať alebo že sa niečo dozviem od niekoho iného. A zistila som jednu vec, Harry vôbec nebol taký akým ho robili všetci naokolo. Hoci pôsobí trošku strašidelne a hlavne tak, že mu leziete na nervy ale dnešným dňom som sa uistila, že aj on má srdce.

Harry

Musel som čo najrýchlejšie odísť z domu. Nedokázal som ani povedať čo som cítil ale nepáčilo sa mi to. I keď som sa s ňou cítil viac než dobre. Veď ale niekto ako ja si nemôže dovoliť cítiť niečo k osobe, ktorá je jeho manželka. A obávam sa toho, že keď som ňou budem tráviť nejaký čas tak sa to stane. Ale aj tak som si nedokázal pomôcť a musel som byť s ňou.

„čo chceš Harry?" bol som rád, že bola Cara doma, lebo len ona jediná mi vedela vždy poradiť a tak to nebude inak ani v tejto chvíli.

„musíme sa porozprávať." Bez toho aby ma pozvala ďalej som išiel dnu.

„jasné Harry, poď dnu veď mne vôbec nevadí, že sa len tak objavíš u mňa a nanominuješ sa mi do domu." Povedala posmešne. Viem, že po našom poslednom rozhovore má na mňa ťažké srdce ale .. potreboval som radu od niekoho kto ma nebude odsudzovať za niečo čo nemôžem ovplyvniť.

„Prepáč ale potrebujem aby si ma vypočula a pomohla mi."

„čo sa stalo? Nikdy od nikoho si si nepýtal radu a ..."

„ja viem, ale.. nedokážem si od nej udržať odstup, je ako magnet. Keď som s ňou sa ma nič netrápi a svet je gombička. Ale aj ty musíš vedieť že to nie je normálne a mal by som s tým niečo robiť a ... ja neviem čo mám robiť." Sklesnuto som si sadol na gauč. Cara sa na mňa dlho pozerala a skúmala ma. Poznal som tento jej pohľad a vedel som, že všetko analyzuje a rozmýšľa čo povedať.

„Hovoríš o Amare, však?" spýtala sa ma po chvíľke.

„Jasné, že o nej a o kom inom by som takto uvažoval?" aj keď som nechcel tak som na ňu trošku zvýšil hlas.

„Nekrič, len sa pýtal. Lebo jej a všetkým ostatným si dal pocítiť ako ťa niekto ako je Amara nemôže zaujímať a že máš veľa mileniek. Tak preto sa uisťujem, že hovoríš o nej a nie o nejakej inej žene v tvojom živote." Nahnevalo ma to čo povedala, ale vedel som, že je to všetko pravda. Naozaj som sa správal ako idiot.

„Ja viem, prepáč." Povedal som jej lebo som vedel, že hádať sa o opaku toho čo povedala nemá zmysel.

„takže si si uvedomil, že ju máš rád?" spýtala sa ma zo smiechom. Nedokázal som uveriť tomu, že sa mi vysmieva. Práve od nej som to nečakal.

„Asi som sem nemal chodiť, bol to hlúpy nápad." Povedal som a chcel som odísť keď ma zastavil jej hlas.

„ja sa ti nesmejem, len som prekvapená z toho, že si prišiel za mnou a hlavne z toho, že si si to uvedomil tak rýchlo." vedel som ,že to nemyslela zle a vtedy som si uvedomil aj ja ako zle je to so mnou.

„tak odpovieš mi alebo tu budeme do rána čakať na to kým niečo povieš." Tentoraz som si bol naozaj istý, že sa mi smiala.

„Ja dnes som ju zobral na piknik a ...."

„Počkaj ty a ona spolu? Robíš veľmi rýchle pokroky a prekvapuješ ma Summers." Zasmiala sa.

„ja cítil som sa s ňou inak. Tak som sa ešte s inou ženou necítil a začínam mať strach z toho všetkého. Ja...."

„čoho sa bojíš?" spýtala sa ma už vážne Cara.

„toho, že má otec pravdu a ona ma aj tak nakoniec nechá a ja znovu ostanem sám , tak ako keď odišla moja mama." Nič som pred ňou neskrýval, nemal som čo, vedel som ,že ona ma pozná ešte lepšie ako ja sám seba.

„Vieš, že ona nie je ako tvoja mama a obaja vieme prečo tvoja mama odišla. Ak jej ukážeš to čo k nej cítiš alebo čo k nej začínaš cítiť tak nikdy neodíde a po toľkých rokoch by si mal vedieť, že niekoho ako je tvoj otec by si nemal počúvať." Vedel som, že má pravdu.

„Mal by som už ísť." Povedal som jej potom ako sme prebrali všetko okolo môjho pikniku s Amarou a aj jej rád kam by som mal Amaru zobrať. Chcem ísť na ňu pomaly, chcem aby aj ona začala ku mne cítiť to čo cítim ja k nej.

Prajem Vám krásny večer.

Dúfam, že sa Vám časť páčila.

Chcela by som Vám povedať, že som začala písať nový príbeh "Vrátil si sa.", ktorý nájdete na mojom profile. Budem rada, ak si ho pozriete a ak Vás zaujme.