Zakázaná láska ✔

45.

„Veď ma poznáte, už sme sa stretli. V deň kedy si sa stala najšťastnejším dievčaťom, v deň kedy si ulovila Harryho." Nerozumela som prečo použila takéto slová keď vedela, že to nie je pravda.

„Nepamätám si." Povedala som je i keď som si na ňu veľmi dobre pamätala. Už vtedy som vedela, že to bola Harryho milenka. Ale myslela som si, že po svadbe s ňou skončil.

„Som Anna, Harryho veľmi blízka priateľka a aj matka jeho dieťaťa, ktoré sa nám narodí o pár týždňov."

„Prosím?" Povedala som po pár minútach, cez ktoré som sa to snažila nejako spracovať. Vedela som, že som pravdepodobne znela hlúpo, ale snažila som sa nahovoriť, že som možno len zle počula a nie je to určite tak ako sa mi zdalo.

„Podľa mňa si veľmi dobre počula. A obe vieme čo to znamená. Harry, nie je niekto kto sa vykašle na dieťa a rodinu a ja mu tú rodinu dám. A kvôli tomuto dieťaťu sa dostanem tak kde som vždy chcela byť. Len mi je smutno z toho, že teba sa bude musieť zbaviť a obe vieme, že to nie je pre teba dobré ale... ty si mu neni schopná dať dieťa a už ste zobratý dosť dlho na to aby si bola tehotná ale nie si, čiže prichádza nová kráľovná." Smiala sa a ja som videla, že ju veľmi baví táto situácia.

„T-to je ..." Nedokázala som jej nič povedať, jediné čo som si uvedomovala bolo, že mi začali tiecť po lícach slzy. Rýchlo som ich utrela a snažila som sa prestať plakať lebo som nechcela aby ma niekto ako ona takto videl, nedokázala som to.

„Pani Summersová, stalo sa niečo?" Pribehla ku mne Nancy, keď ma videla plakať.

„N-nie, je to v poriadku.. ja..."

„Myslím si, že by ste mali odísť a nevracať sa." Povedala Nancy Anne ľadovým hlasom. Hoci ani ku mne nebola veľmi príjemná ale nikdy to nebolo takto.

„Máte pravdu, musím ísť. Aj tak mám ešte veľa roboty, napríklad sa musím ísť ešte zbaliť a zariadiť nejaké veci." Povedala so smiechom v hlase a bez ďalšieho slova odišla.

„Tak čo sa stalo?" Nancy si ku mne kľakla a prihovárala sa mi tichým hlasom. Veľmi ma to ukľudňovalo, lebo hoci sme nemali najlepší vzťah, vedela som, že kvôli Harrymu by nikomu nedovolila aby mi ublížil.

„N-nič len je toho na m-mňa v-veľa."

„Ako chcete, nebudem to riešiť, ale mali by ste vedieť, že kvôli nikomu ako je tá žena by ste sa nemali trápiť. Ona vám za to nestojí. A hlavne vo vašom stave by ste si mali dávať pozor na seba a nestresovať sa."

„A-ale ako to myslíte, že v mojom stave?" Vedela som asi na čo narážala, ale zároveň som vedela, že by to nemala z kade vedieť.

„Viete som už dosť stará žena a preto si viem všímať detaily. A už pár týždňov sa správate inak, dávate si na seba väčší pozor a nechcem Vás nejako veľmi uraziť, ale ste aj trošku pribrali, čo samozrejme patrí k tomu. Ale nerozumiem prečo ste to ešte nepovedali Harrymu." Vtedy som si uvedomila, že možno som bola k nej zlá. Lebo ak by bola taká, ako som si myslela, že je tak by to Harrymu povedala.

„Lebo na to nebol vhodný čas. Nemôžem teraz Harryho obťažovať niečím takýmto. Má toho veľa a toto by ho len rozptyľovalo. " Povedala som jej pravdu pretože som vedela, že ona to bude chápať. Veď je tu už dlho a vie čo všetko obnáša Harryho práca.

„Byť s niekým ako je Harry asi nie je najľahšie, ale má Vás rád i keď to nie vždy dáva najavo práve vhodným spôsobom. Mali by ste si ísť oddýchnuť a porozmýšľať nad tým či by nebolo vhodné povedať mu že bude otec. " Poslednýkrát sa na mňa usmiala a mňa nechala s mojimi zmätenými myšlienkami. Ale vedela som, že ešte predtým ako mu poviem o tom, že budeme mať dieťa tak sa ho budem musieť spýtať na Annu a aj na všetko to čo sa deje okolo nás. Nechcem byť stále tým naivným dievčatkom, s ktorým si každý robí to čo chce. Chcem aby každý pochopil, že som silná dospelá žena a že možno chcem pre seba niečo lepšie.

Rozhodla som sa ísť do našej izby lebo som už nedokázala byť v miestnosti, kde bola Harryho milenka a kde ostal jej parfém. Mala som pocit akoby sa usadil všade okolo mňa a snažil sa ma udusiť. V izbe som sa snažila nejako ukľudniť lebo som vedela, že to nie je pre dieťa dobré , ak sa budem veľmi trápiť a hlavne som sa potrebovala dať dokopy pred tým ako budem konfrontovať Harryho. Musela som byť na to pripravená. A na to som musela byť oddýchnutá. Ľahla som si a nechala sa unášať svojimi spomienkami.

Flashback

Odkedy sme sa vrátili z dovolenky domov tak som si začala uvedomovať, že sa cítim nejako inak. Zo začiatku som si myslela, že je to len zo zmeny prostredia a možno aj z toho, že som znova musela byť sama. A hlavne z toho čo sa dialo okolo nás. Až keď to po pár dňoch neprechádzalo a začalo mi byť aj dosť zle a preto som sa rozhodla navštíviť lekára. I tak som vedela, že nikto si ani nevšimne, že odídem.

„Dobrý deň, pani Summersová, tak čo máme za problém." Spýtal sa ma doktor keď som ku nemu prišla. Samozrejme, že som nemusela čakať veď som Harryho žena.

„Nejako v poslednom čase mi nie je dobre a aj ráno mi býva zle. Zo začiatku som si myslela, že by to mohlo prejsť po pár dňoch ale stále je mi tak isto. Mám trošku strach z toho, že čo to môže byť." Povedala som mu potichu, hlavne preto lebo to nebol môj doktor, na ktorého som zvyknutá ale musela som ísť k doktorovi Harryho rodiny.

„No poďte pozrieme sa na to a spravíme nejaké testy, ale ja mám také tušenie, že čo by to mohlo byť ale bez výsledkov nebudem radšej nič hovoriť." Povedal s úsmevom.

„Tak z vyšetrenia to vyzerá, že to nie je nič vážne, čiže nemusíte mať strach, ale zoberieme vám ešte krv aby sme mali istotu i keď podľa mňa ste tehotná. Ale nechcem vám to hovoriť s istotou keď ešte nemáme výsledky aby som nehovoril niečo čo nie je pravda."Povedal , zobrali mi krv a ja som mohla ísť znovu naspäť domov.

Na druhý deň som volala do ordinácie doktora a povedal mi, že s Harrym budeme rodičia. Jedna časť mňa sa potešila ale tá druhá sa obávala toho všetkého. Vedela som, že je Harry dobrým otcom pre Sáru a preto bude aj pre naše spoločné dieťa, ale zároveň som vedela, že práca bude pre neho vždy na prvom mieste a ja a dieťa až ďaleko za jeho prácou. Vždy uprednostní svoju prácu.

..............

Súčasnosť

„Za chvíľku bude večera a aj Harry volal, že bude za chvíľku doma." Prišla mi povedať Nancy.

„ďakujem a Nancy, môžem Vás poprosiť aby ste Harrymu zatiaľ nepovedali, že bude otcom?" chcela som mu to povedať sama keď bude na to ten správny čas. Len som sa vo vnútri obávala toho, že možno ten čas nikdy nenastane.

„Samozrejme." Povedala a s úsmevom odišla.

Prajem Vám krásny večer.

Po dlhom čase som sa znovu dokopala do písania a máte tu novú časť. Dúfam, že sa Vám časť páčila a ďakujem za každé prečítanie, vote a komentár.