Zakázaná láska ✔

42.

„milujem ťa," povedal tak potichu, že som to skoro ani nepočula. Nebola som si istá, či to povedal naozaj on alebo som len chcela aby to povedal.

„prosím?" otočila som sa naňho aby som mu videla do tváre.

„Milujem ťa, Amara. Od prvého momentu čo som ťa uvidel som vedel, že mi prinesieš niečo do života. A priniesla si i keď som netušil, že by to mohla byť láska." Povedal a ja som nevedela ako mám na to reagovať. O tomto jedinom som ani nesnívala, že by mi mohol povedať.

.........

Bolo to nádherné obdobie. Navštívili sme veľa miest, či už len my dvaja alebo spoločne aj so Sárou. Pri pohľade na Harryho a Sáru som si uvedomila, že som mu krivdila, keď som si myslela, že možno až tak veľmi nemá rád svoju dcéru. Ale keď bol s ňou tak ožil a bol dokonalým otcom. A vedela som, že všetko to zatajovanie jej existencie robí len pre ňu.

Vedela som ,že jedného dňa príde aj ku koncu našej dovolenky. Vedela som, že sa budeme musieť vrátiť do reality. Len som tajne dúfala, že sa to nevráti naspäť do starých koľají kedy bude zasa Harry Harrym. Chcela som aby aj po návrate domov som bola pre neho dôležitá, aby mi aj keď budeme doma povedal ako ma veľmi miluje a hlavne som chcela aby sa vedel postaviť svojim vlastným démonom - tak som si nazvala jeho pocity, rodinu, priateľov a ľudí, ktorí toho od neho veľa očakávajú.

„ani sa mi nechce odísť. Chcel by som aby sme tu mohli byť naveky." Povedal v posledný deň našich výletov.

„a musíme sa vrátiť?" spýtala som sa ho to aj keď som vedela už dopredu odpoveď.

„aj keď ti to nerád hovorím, ale musíme sa vrátiť. Obaja máme svoje povinnosti a hlavne teraz keď je to pre našu Spoločnosť ťažké." Povedal a objal ma.

„je to veľmi zlé?" chcela som vedieť pravdu lebo som sa chcela pripraviť na to, čo sa stane, keď sa vrátime domov. Chcela som vedieť, či vôbec budeme mať na seba čas keď sa vrátime.

„Dosť zlé. Ľudia sa začínajú búriť a preto im musíme ukázať, že náš systém je ten správny a že len takto môžu byť ľudia šťastní." Povedal mi a aj keď to nepovedal priamo tak som vedela, že bude musieť byť veľa v práci a ja a aj všetci ostatní sa dostaneme na druhú ak nie aj na horšiu koľaj.

„tak asi by sme mali naozaj ísť domov aby sa nič zlé nestalo." Nevedela som, čo mu na to všetko povedať. Tak veľmi som chcela aby nemusel niesť túto zodpovednosť, tak veľmi som chcela aby aspoň raz nemusel myslieť na dobro našej Spoločnosti ale aby myslel na to, čo je pre neho a pre nás správne.

„Amara, chcem aby si vedela, že nech akokoľvek budem zažratý do práce a nech budem akýkoľvek tak vedz, že ťa milujem. A možno sa budem správať ako hlupák a budem nepríjemný a poviem možno niečo, čo budem ľutovať, prosím neprestaň ma milovať a neprestaň myslieť na to, že si to najlepšie v mojom živote." Povedal a ja som vedela, že nech sa stane čokoľvek tak to nezmení moju lásku k nemu.

„ja viem, a-aj ja ťa milujem." Povedala som. Hoci on mi stále opakoval ako veľmi ma miluje, ja som mu to nehovorila tak často, pretože som sa bála toho, čo sa stane keď to poviem.

„Ja viem. Poďme si ešte poslednýkrát úžiť voľno, ktoré ešte máme." Povedal a obaja sme vedeli, že toto je na veľmi dlhú dobu čas, ktorý môžeme tráviť spoločne.

.........

„tak ako ste sa mali? Chcem vedieť všetko, všetky detaily." Toto boli prvé slová, ktoré mi povedala Cara, keď sme sa stretli. Musela som sa na tom zasmiať. Veľmi mi chýbala i keď som bola rada, že som s Harrym, ale chýbal mi niekto kto sa na to všetko okolo mňa a nás pozerá tak trošku nezainteresovane.

„mali sme sa fajn, veľmi sme si oddýchli a konečne sme trávili čas spoločne a mohli sme sa trošku viacej spoznať." Povedala som jej v skratke. Ešte som nevedela, čo jej chcem povedať a čo by som si najradšej nechala pre seba. Hoci som jej veľmi chcela povedať, že mi Harry vyznal lásku, vedela som ,že jej to nemôžem povedať. Samozrejme, že som vedela, že by to nikomu nepovedala, ale zároveň som vedela, že sú to slová, ktoré si my s Harrym nemôžeme dovoliť. A ani som si nechcela predstaviť čo by sa stalo, keby sa to dozvie niekto kto by to nemal vedieť. Keďže za niečo takéto sa v našej Spoločnosti trestalo a ja som nechcela nijako ublížiť osobe, ktorú som veľmi milovala.

„takže mi nepovieš žiadne detaily?" spýtala sa ma Cara naoko smutne. Vedela som ,že to iba hrá a preto som sa len zasmiala a pokrútila som záporne hlavou. „aspoň nejaké malé. Vieš si prvá žena, ktorú Harry takto niekam vzal a nie len ja som zvedavá na to čo sa tam stalo. I keď intímnych detailov ma môžeš ušetriť, lebo na to nie som veľmi zvedavá, keďže Harryho si tak nechcem predstavovať, veď je mi ako brat." Zasmiala sa ale mne to až tak neprišlo smiešne. Hlavne preto lebo som si uvedomila, že všetci sa museli čudovať prečo ma berie niekam preč a na dosť dlhú dobu a ešte v čase keď je naša Spoločnosť ohrozená.

„veľmi ti nemám čo povedať, len sme oddychovali a spoznávali sa. viac menej sme len leňošili a to bolo všetko a o tom druhom by som ti určite nič nepovedala, veď o takých veciach by sa nemalo hovoriť, to má byť len medzi dvomi ľudmi." Povedala som jej trošku zahanbene.

„ako chceš, ale ak by si náhodou chcela o niečom hovoriť tak som tu pre teba z nezabúdaj, že som strašne zvedavá. A hlavne odvtedy čo som uvidela Harryho, ktorý sa na všetkých usmieval a ak chceš počuť pravdu tak on sa skoro nikdy neusmieva na ľudí, ale to si si asi už všimla." Bola som rada, že aj Harry naša dovolenka spravila šťastným.

„a ty máš čo nové?" spýtala som sa jej lebo som nechcela znieť ako zlá kamarátka a bola som zvedavá čo ona za ten čas čo sme boli preč robila.

„a vieš čo, nič také zaujímavé. Len som sa bola pozrieť na pár akcií a inak bolo všetko u mňa ako vždy. Len som si užívala to, že som ešte mladá a slobodná." Musela som sa zasmiať nad tým aká je bláznivá. Ale ja som si ju ani inakšiu nevedela predstaviť.

......

„meškáte, pani Amara." Povedala mi Nancy, keď som prišla domov.

„pokiaľ viem, tak nemám nič dohodnuté a preto ..."

„Pán Summers, Vás už niečo cez hodinu čaká a to nie je od Vás pekné, keď je on k Vám taký milý a správa sa k Vám veľmi pekne." Nič som jej na to nepovedala, lebo som ani nevedela, že dnes bude takto skoro doma. Lebo odkedy sme sa vrátili domov, tak sa chodieva domov len vyspať a aj to nie je každý deň. Za ten týždeň čo sme boli doma, som ho videla len asi trikrát a aj to len keď utekal do práce.

„A kde je teraz Harry?" spýtala som sa jej bez toho aby som jej niečo povedala na to čo mi ona povedala.

„je vo svojej pracovni, pôjdem mu povedať, že ste konečne prišli domov a že..."

„nie. Pôjdem ja za ním." Povedala som jej a čo najrýchlejšie som išla smerom k jeho pracovni. Bola som rada, že nešla za mnou lebo ako som si už stihla všimnúť za ten čas, čo som tu bývala tak je všade za mnou a všetko kontroluje.

Chcela som vojsť do Harryho pracovne, ale počula som, že s niekým telefonuje a preto som chcela prísť trošku neskôr, ale ani neviem prečo som ostala za dverami počúvať.

„nie, tým som si neni veľmi istý... možno áno, ale to sa ona nemôže dozvedieť.... ja by som to tak chcel tiež, ale poznáš pravidlá a vieš, že to nemôžem zmeniť, aspoň zatiaľ nie. ... áno ja viem zlatko, to by som veľmi rád, ale nemôžem.. veď vieš, že aj ja teba...." nerozumela som tomu čo som počula. Nenapadal ma nikto s kým by sa mohol takto rozprávať, okrem mňa a svojej dcéry, ale z toho čo som počula som tušila, že sa asi nerozprával so Sárou, ale s niekým iným.

Nedokázala som už viacej počúvať a preto som zaklopala na dvere jeho pracovne a čakala som na to, kedy budem môcť vojsť.

Tak po dlhom čase som pridala novú časť. Dúfam, že sa Vám páčila.  
A1 keďže mne už začali letné prázdniny tak budem konečne pridávať nové časti častejšie.
A dufam, že sa Vam nova obálka príbehu páči.