Zakázaná láska ✔

7.

Snažila som sa čo najskôr obliecť, aby na mňa nemusel dlho čakať, lebo hovoril, že sa ponáhľa do práce. Ale nevedela som čo si mám obliecť. Chcela som si obliecť niečo pekné, ale nechcela som zas vyzerať, že som sa veľmi snažila a že som chcela na neho nejako zapôsobiť. Nakoniec som sa rozhodla pre jednoduché nohavice s čiernou blúzkou. Hoci som bola slušne oblečená, ale aj tak som nemohla vyzerať tak dobre ako vyzeral Harry.

„M-možeme ísť?" spýtala som sa ho keď som prišla dole do obývačky, kde si prezeral naše fotky, ktoré sme mali na poličkách.

„A nechceš ešte jesť?" Spýtal sa ma a keď sa na mňa pozrel tak som si uvedomila ako ma jeho pohľad znervózňuje. Nevedela som si predstaviť ako budem musieť s niekým ako je on žiť, keď som nervózna aj len z jeho pár minútovej spoločnosti.

„N-nie, n-nie som hladná." Povedala som mu.

„Ako chceš." Povedal, mykol plecom a otočil sa mi chrbtom a niekam sa vybral. „Tak ideš alebo nie? Ja mám aj iné veci na starosti ako len čakať na teba." Znovu sa objavil jeho ľadový hlas, ktorý mi naháňal strach. Rýchlo som si zobrala kabelku a ponáhľala som sa za ním aby na mňa nemusel dlho čakať.

„A so svadobnými šatami si kúp aj nejaké šaty na večeru. Cara má inštrukcie čo a ako, tak len ide o to aby si sa v nich cítila dobre. Dnes ťa zoberiem na večeru a chcem aby si vyzerala dobre. Dnes chcem prebrať naše spoločné bývanie a žitie. A potrebujem aby si ešte podpísala jednu zmluvu ale tú doriešime asi zajtra. Ešte ju musím spracovať." Hovoril pokým šoféroval.

„A-akú zmluvu mám podpísať?" Spýtala som sa ho. Neviem o tom, že by sa nejaká zmluva pred inou svadbou podpisovala. Teda aspoň som o tom nikdy nepočula.

„Uvidíš. Vysvetlím ti to zajtra. Je to na dlhšie. Ale len to podpíšeš a bude to všetko v poriadku. Je to viac menej len zmluva o mlčanlivosti." Povedal Harry a potom sme už len celou cestou boli ticho. Každého asi zamestnávali vlastné myšlienky. Nerozumela som o akej mlčanlivosti hovoril. Ale tak zas možno je to niečo čo súvisí s jeho prácou alebo niečo z jeho života. Je pravda, že o jeho živote toho veľa neviem a ani ma veľmi dokým sa nemal stať mojim manželom nezaujímal.

„Zabav sa a večer po teba prídem okolo siedmej. Cara ťa odvezie domov. Ahoj." Povedal, pobozkal ma na líce.

„A-ahoj." Povedala som mu a vystúpila som z auta. Obzerala som sa okolo seba a hľadala som kde asi bude Cara. Jediné čo som videla, boli obchody v ktorých som ja nikdy nebola.

„Amara, ahoj. Prepáč, nejako som sa zdržala." Pribehla ku mne Cara s úsmevom a objala ma.

„A-ahoj Cara, to je v pohode, aj tak sme prišli len pred chvíľou." Objala som ju naspäť.

„A Harry už išiel?" Spýtala sa ma so záujmom.

„Á-áno." Povedala som jej jednoducho. Nerozumela som ich vzťahu a ani ich spoločnej minulosti.

„Hmm.. škoda." Povedala smutne a jej reakcia ma ešte viacej spravila zvedavejšou. Chcela som vedieť čo ona cíti k Harrymu a hlavne čo on cíti k nej.

„Tak ideme?" Spýtala sa ma znovu s úsmevom a ja som len prikývla lebo nič iné som nedokázala spraviť ani povedať.

...

„Tak máš nejakú predstavu o tom aké by si chcela šaty na svadbu?" Spýtala sa ma keď sme sa dostali do salónu svadobných šiat.

„A-ani nie." Samozrejme, že som mala nejakú predstavu o tom aké by som chcela šaty ale nedokázala som nad tým uvažovať, lebo ma všetko okolo mňa trápilo a znervózňovalo. Trápil ma vzťah Cary a Harryho a ešte ma trápilo to čo mi chce Harry dnes povedať a aj o tej zmluve. A bola som celá nesvoja z toho ako sa mal zmeniť môj život. Nevedela som si predstaviť ako sa môj život po svadbe zmení. A ani to možno raz budem pre Harryho dobrou manželkou.

„Tak vyskúšame všetky a ktoré sa ti budú páčiť tak tie kúpime." Povedala a plná energie sa začala prehrabávať šatami.

..

Celá unavená som sa zvalila na stoličku a bola som rada, že už je koniec nákupom. Cara mi za celý nákup nedala ani chvíľku na oddych. Stále ma ťahala z obchodu do obchodu. Bola som už rada, že sme konečne skončili lebo by som už nedokázala spraviť ani krok.

„Unavená?" Spýtala sa ma Cara, keď sa hodila vedľa mňa na vedlajšiu stoličku.

„Celkom aj áno." Odpovedala som jej. „A-a som už aj nejaká h-hladná, lebo som ráno ne-nejedla." Povedala som jej pomaly. Neviem prečo som aj pred ňou bola nervózna.

„Tak sa ideme najesť a pôjdem ťa odviesť domov. Pred chvíľou mi volal Harry, že iné šaty ti nemusíme kupovať iba svadobné, lebo on ti už vybral šaty na dnes večer." Povedala a mňa prekvapilo, že zavolal jej a nie mne. Ako nechcem znieť zle ale... myslela som si, že bude skorej komunikovať so mnou a nie s ňou. Veď ja by som sa mala stať jeho manželkou a myslela som si, že sa bude snažiť komunikovať so mnou a že sa bude snažiť aby sme si vybudovali nejaký vzťah.

„Tak sa ma to už konečne spýtaj." Povedala mi Cara keď sme sedeli spolu na obede.

„A-a čo také?" Spýtala som sa jej. Nevedela som kam tým miery.

„No predsa na môj vzťah s Harrym." Povedala so smiechom. Nevedela som čo jej je na tom také smiešne.

„T-to n-nie je m-moja starosť." Prekvapilo ma to, že si všimla, že ma to zaujíma a trošku trápi.

„Ale aj som si všimla, že si zvedavá a aj to ako si sa zatvárila keď som povedala, že volal mne a nie tebe." Povedala a stále sa na mňa usmievala. Ale jej úsmev sa zmenil a ja som ho nevedela charakterizovať.

„l-len ma to trošku prekvapilo." Povedala som najrýchlejšie ako som vedela.

„Nemusíš sa obávať, ja a Harry sme len kamaráti." Povedala.

„T-to je vaša vec a n-nie moja." Povedala som jej. Nemôžem sa starať do Harryho života, ak chcem aby ma neprepustil. A jednu vec som si uvedomila, že nemôžem čakať že Harry nebude mať vo svojou živote vždy nejakú ženu. Vedela som, že okolo neho sa budú vždy nejaké ženy pohybovať a on sa ich sympatiám nebude brániť.

„Je to aj tvoja vec, budeš jeho žena a budeš s ním celý život. Ja a Harry sme spolu vyrastali, čiže sme skoro ako súrodenci. A viacej ti o tom nemôžem povedať, lebo to je už Harryho život a on by ti to mal povedať. Len som chcela aby si nemala pocit, že ti ho chcem prebrať alebo niečo také." Povedala s úsmevom a pomaly sme dojedli.

„Asi by sme mali už ísť, aby si sa stihla pripraviť na večeru." Povedala a ja som cítila ako ma znovu začína ovládať nervozita.

Nevedela som, čo mi prinesie dnešná večera a obávala som sa toho, čo mi chce povedať. Môže to byť niečo pozitívne, alebo zistím, že sa budem musieť všetkého vzdať?

Prajem vám krásny večer.

Dúfam, že sa Vám časť páčila.

Ďakujem za každé prečítanie, vote a komentár.