Zakázaná láska ✔

50.

Hľadal som ju úplne všade. U Cary, u jej rodičov, proste všade. Ale akoby sa po nej zľahla zem. Nevedel som čo ďalšie by som mal spraviť, kde inde by som ju mal hľadať. Hlavne som si až vtedy uvedomil ako veľmi málo som ju poznal. Nevedel som, či nemá ešte nejakých iných známych a ... nevedel som akým smerom by som sa mal vybrať, aby som ju konečne našiel.

„Zistil si niečo nové?" Spýtala sa ma Cara, keď prišla ku mne domov. Odkedy odišla Amara, tak som s Carou trávil viacej času, skoro každý deň prišla za mnou. Až som mal toho pocit akoby ma chcela kontrolovať aby som si niečo nespravil.

„Nie, akoby sa vyparila, alebo čo. Mám pocit akoby som si ju len vymyslel a nikdy nebola skutočná." Vedel som, že Care môžem vždy povedať čo chcem a ako to cítim. Niekedy keď som bol sám, tak som mal pocit akoby som sa zbláznil a len si ju vymyslel v mojich predstavách.

„Harry, neboj sa nájdeme ju. Veď sa nemohla nikam vypariť a určite niekto vie kde je a kde ju máme hľadať." Povedala mi Cara a bol som vďačný, že aspoň ona ma neopustila.

„A čo ak nie? Čo ak sa tak dobre skryla, že ju nikdy nenájdem a ani nikdy nespoznám naše dieťa?" Na hlas som povedal to čo ma najviac trápilo a to čo ma zbavovalo zdravého rozumu.

„Nad niečím takým by si ani nemal rozmýšľať, musíš veriť v to, že sa to všetko vráti a budete ako pred tým." Videl som na nej , že ju to čo sa mi stalo trápilo a že naozaj chce aby som aby som sa už toľko netrápil. Lebo od veľa ľudí som takúto podporu a názor necítil. Väčšina ľudí hneď Amaru odsúdila a dokonca sa už aj objavili názory, že by som sa mal znovu oženiť. Lebo vraj niekto ako ja nemôže ostať sám. „A inak Harry, bol si v robote?" Spýtala sa ma Cara.

„Nie, nebol som. A ani sa tam tak skoro nechystám. Musím hľadať ju a nemôžem pracovať. Aj tak by som nič nespravil, len by som myslel na ňu, a takto ju môžem aj hľadať. Povedal som, naozaj som už od vtedy ako Amara odišla nebol v práci. Teda bol som jeden deň a aj tak som tam nebol prítomný hlavou a preto som sa rozhodol, že to musím zatiaľ nechať tak, celú prácu. A vykašľal som sa na prácu a rozhodol som sa , že jedine kde chcem byť je doma s Amarou a keďže to nie je zatiaľ možné tak som chcel svoju energiu míňať na hľadanie mojej manželky a nie na hlúposti, ktoré ma teraz nezaujímajú.

„A vieš vôbec čo sa tam deje?" Spýtala sa ma Cara a podľa intonácie jej hlasu som vedel, že to nie je nič dobré.

„Nie, neviem a teraz ma to zaujíma najmenej. Aspoň teraz chcem napraviť všetko čo som spravil, keď som to nerobil doteraz. Vždy som uprednostňoval prácu pred niekým koho mám rád a komu by som mal venovať svoj čas." Povedal som jej.

„Ja viem Harry, že je to pre teba teraz náročné, ale nemal by si zanedbávať svoje povinnosti a mal by si sa pomaly vrátiť do práce. Ja viem, že sa ti to teraz nezdá ako dobrý nápad, ale musíš to spraviť. Lebo rozmýšľajú nad tým, že ťa odvolajú z funkcie a obaja vieme čo to pre teba znamená. A na nájdenie Amary si poveril tých najlepších ľudí, čiže sa nemusíš báť, že by niečo bolo zle, oni ju nájdu a ty aj tak len sedíš doma a snažíš sa hľadať niečo čo by ti povedalo kde je , ale nie je to pre teba dobré. Len sa trápiš a možno v práci prídeš na iné myšlienky a možno by si potom bol produktívnejší aj v práci. A hlavne ľudia sa na teba spoliehajú, že budeš riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú. Všetci dúfajú, že zabrániš vzbure, ktorá sa blíži, všetci chceme aby si to zastavil. A hlavne aby si raz mal kam doviesť Amaru aj s vašim dieťaťom." Povedala a ja som to na začiatku musel spracovať čo mi povedala. Nevedel som o tom, že už je to tak zlé a ani som nevedel, že to že možno bude vzbura sa už dostalo aj medzi ľudí. I keď samozrejme Cara nie je niekto obyčajný, ale aj ona v takýchto našich politických veciach sa medzi nich radí.

„Ale to.. teraz to nie je podstatné. A veď aj nieto iný to môže robiť a ..."

„Áno Harry, môže ale obaja vieme, že nikto nie je tak na to pripravený ako ty a ani to nikto tak dobre nedokáže vyriešiť. A hlavne Harry, mal by si začať niečo robiť hlavne preto aby to raz neľutoval. Amara by určite nechcela aby si sa na to takto vykašľal, chcela by aby si pomohol našej Spoločnosti." Nechápal som o čo ide Care. Veď vždy bola tak trošku kvôli mojej práce, teda nebola proti, ale určite by nechcela aby som sa na Amaru vykašľal a riešil prácu, ktorá aj bola dôvodom k tomu, že Amara odišla.

„Nič zlé sa ešte nestane, viem ako sme na tom a viem čo je pre mňa dôležité. A obaja vieme, že Amara nebola šťastná v našej Spoločnosti a určite by sa jej nepáčilo kebyže zas dám prednosť práci pred ňou." Povedal som jej i keď som nevedel či tomu ešte aj ja sám verím.

„Viem, že je to pre teba ťažké si to priznať, ale mal by si sa aspoň na jeden deň ísť pozrieť do práce aby si vedel čo sa tam naozaj deje a potom si môžeš robiť čo chceš. A viem, že Amara nikdy nebola veľká fanúšička našej spoločnosti, ale obaja vieme, že má veľmi rada svojich rodičov a určite by chcela aby jej rodičia boli v poriadku a aby sa nemuseli o nič báť. To vieme obaja určite. Skús nad tým popremýšľať. Nechám ťa aby si mal čas na všetko a zajtra prídem a budem veľmi rada, ak budem počuť, že si išiel do práce." Povedala a bez toho aby čakala na moju odpoveď, proste tiež len tak odišla.

Mal som pocit akoby odo mňa každá žena len odchádzala. Či už to bola moja mama, Sárina mama, Amara a niekedy aj Cara. Začal som rozmýšľať nad tým, že možno mi nebolo súdené aby som bol milovaný nejakou ženou a aby nejaká so mnou ostala a aby sme spoločne zostarli.

„Pán Summers, nechce Vás vyrušovať, ale v Amariných veciach som našla niečo čo tam povedzme, že nepatrí." Prišla za mnou Nancy a niečo akoby zošit mala v rukách.

„Toto som našla na spodku jej skrine, nechcela som sa jej hrabať vo veciach, ale dúfala som, že by tam možno mohlo byť niečo čo by Vám pomohlo ju nájsť a doviesť znovu domov." Povedala.

„A čo si to našla?" spýtal som sa jej. Bol som veľmi zvedavý, že čo by tak veľmi skrývala.

„Je to denník Vašej matky." A vtedy som to všetko pochopil. Pochopil som čo ju inšpirovalo k tomu aby odišla a aj kam by mohla ísť.