Zakázaná láska ✔

20.

„Si nádherná." Počula som jeho hlas pri mojom uchu a zacítila som jeho ruku na mojom boku.

„Ďa-ďakujem, aj tebe to veľmi pristane." Povedala som ešte predtým ako som videla to čo mal oblečené a ako vyzeral. Ale keď som ho videla vedela som, že som sa nemýlila. Naozaj v obleku. Ktorý mal na sebe vyzeral úžasne, ale na to som si už pri ňom pomaly zvykala. Vždy vyzeral dokonalo.

„Nemala by si hodnotiť človeka pred tým ako sa na neho pozrieš." Povedal mi so smiechom v očiach. Takto som ho pred tým nevidela. Vyzeral tak uvoľnene a dokonca by som povedala, že sa možno na to tešil? Ale nedokázala som to špecifikovať a samozrejme nepoznala som ho ešte dostatočne na to aby som mohla povedať ako vyzeral.

„J-ja.. no lebo u teba to nie je nič nezvyčajné." Povedala som mu potichu, nevedela som čo mu mám na to iné povedať.

„Ale, takže si ma všímaš ako vyzerám? To som nevedel, že až tak veľmi som ťa zaujal." Smial sa . vedela som, že sa mi smeje. Mala som si to radšej nechať pre seba čo som si myslela.

„Nechcel som sa ti ani smiať a ani ta nejako uraziť, prepáč." Počula som od neho potom ako som nič na to nehovorila. Nevedela som, že by sa mi niekedy ospravedlnil a povedal niečo takéto. Nevedela som ako mám na niečo také od neho reagovať a preto som sa len na neho usmiala a uprela pohľad pred seba. Pozerala som sa na ľudí, ktorí sa prišli na nás pozrieť.

„máš strach?" spýtal sa ma keď nasledoval môj pohľad na ľudí.

„á-áno."

„ja tiež neviem si to predstaviť. Obávam sa toho, že ťa sklamem a zničím náš život a aj život ostatných ľudí." Kým to hovoril tak presunul svoju ruku z môjho pásu a chytil ma za ruku. Mala som pocit, že možno to nebude také zlé a možno mala Cara pravdu. „Tak, poďme im ukázať, že sa ich nebojíme a aby sme to už mali čo najskorej za sebou a nemuseli sa pozerať na tieto tváre." Povedal, pustil mi ruku a išiel niekam dozadu. Nechal ma tam stáť samú.

Nevedela som, že čo mám robiť. Nikto pri mne nebol. Ani Harry a ani môj otec, ktorý mal ísť so mnou pred oltár. Mal ma tam odovzdať Harrymu. Už keď som hodnú chvíľu čakala tak som rozmýšľala nad tým, že si to možno rozmysel a svojim predchádzajúcim správaním ma len chcel obalamutiť. Možno len chcel aby som mu začala dôverovať a aby sa potom neskôr mohol na mne zabávať. Možno nič z toho čo mi pred chvíľou povedal nebola pravda.

„Si pripravená, zlatíčko?" prerušil ma z myšlienok hlas môjho otca. Keď som sa pozerala na neho usmieval sa na mňa ale v jeho očiach som videla aj smútok.

„ja áno, ale ty si nejaký nesvoj." Chcela som aby mal aspoň poslednýkrát pocit, že mi na ňom záleží, lebo potom už kto vie ako budeme môcť byť v kontakte.

„Až dnes som si uvedomil, že moje malé dievčatko, už nie je malé ale stala sa z neho žena, ktorá sa dnes vydáva a ja ... aj keď nechcem ale musím ju nechať letieť preč z hniezda. Musím ťa nechať ísť, aj keď by som bol najradšej keby si ostala doma a nikam nemusela ísť a bola by si stále s nami." videla som v jeho očiach slzy. Musela som ho objať. Uvedomila som, že som možno bola sebecká keď som myslela, že to zmení len môj život a nie aj životy mojich blízkych. Veľmi som nikdy nepomyslela na to ako to všetko vnímajú moji rodičia. A hlavne ako to vníma môj otec. Lebo u mamy som si bola isť, že je veľmi rada, že som sa dobre vydala teda, že sa ešte stále len vydám.

„Ocko, aj ty aj mamka mi budete veľmi chýbať a dúfam, že vždy sa budem môcť k vám vrátiť, nech sa deje čokoľvek." Hovorila som mu zatiaľ čo som ho objímala.

„Ja viem a vždy si u nás vítaná, i keď musím povedať, že som rád, že si nakoniec skončila s niekým ako je pán Summers, je to milý a chápavý muž a preto verím, že budeš pri ňom aspoň spokojná, ak nie aj šťastná... ale mali by sme už ísť, lebo už na nás čaká pred oltárom a obaja sme podľa mňa zistili, že veľmi nerád na niekoho čaká." Povedal mi otec, dal mi pusu na líce a nastavil mi svoje rameno aby sme mohli ísť k môjmu budúcemu manželovi.

Pozerala som sa na ľudí, ktorých som nikdy nevidela, na ľudí, ktorí sa len prišli pozrieť na toto divadlo alebo na tých, ktorí museli prísť. Každý predsa musel byť na svadbe roka. Na svadbe kedy sa konečne najžiadanejší slobodný mládenec ožení a hlavne sa prišli pozrieť na mňa. Chceli vidieť či je to pravda, že niekto ako on si zoberie niekoho ako som. A nepáčili sa mi ich pohľady, pozerali sa na mňa posmešne i keď som zistila, že po svadbe sa ku mne nebudú môcť správať zle, Harry mi povedal, že nikto kto je spoločensky nižšie sa nemôže ku mne správať zle, každý musí mať ku mne rešpekt. Namiesto toho aby som si ďalej všímali ich pohľady som svoj zrak upriamila na človeka, s ktorým strávim zvyšok svojho života. Pozrela som sa na Harry a uvedomila som si, že ma pozoroval celý čas ako sme sa k nemu s ockom blížili. Nevedela som identifikovať jeho pohľad, usmieval sa a mal niečo v očiach čo som tam doteraz nevidela.

„Tak Harry, postaraj sa o moje dievčatko." Z myšlienok o ňom ma prerušil otcov hlas. Ani som si nevšimla, že už sme pri oltári.

„Nebojte sa pane, postarám sa o ňu veľmi dobre." Povedal Harry a podali si s otcom ruky.

„Pripravená?" spýtal sa ma keď mi dával bozk na líce.

„Ani nie, a ty?" spýtala som sa ho to isté.

„nie, ale musíme. Či chceme alebo nie." Povedal a obrad pomaly začal.

........

„Ach Amara, to bol nádherný obrad a ty s Harrym ste neodolateľný pár." Pribehla ku mne Cara na večery a oslave, ktorú sme mali po svadbe.

„Ďakujem a nevidela si ho niekde?" spýtala som sa jej lebo už nejakú chvíľu som ho tu nevidela a nebolo vhodné aby sme neboli spolu.

„Videla, ale asi nebude veľmi vhodné, aby si tam teraz išla za ním. Rozpráva sa so svojim otcom a ani jeden z toho rozhovoru nie je nadšený." Povedala mi. Nevedela som, že tu bude aj jeho otec. Nikdy o ňom nehovoril a ani som o ňom nikdy nepočula.

„A kde sú?" spýtala som sa jej.

„v pracovni, ale byť tebou nešla by som tam." Povedala a nechala ma tam stáť samú. Nechápala som prečo nechce aby som išla za nimi. Veď je to jeho otec a ja by som ho mala spoznať.

„Aj tak nechápem prečo si si bral takúto chuderu. Veď čo ti už len ona prinesie do života. Pozriem sa na ňu a vidím, že je pod tvoju úroveň a ..." počula som cudzí hlas z pracovne. Mohla som si domyslieť koho bol. A vedela som už vopred, že sa mu naša svadba nebude páčiť.

Prajem Vám krásny večer.