Zakázaná láska ✔

24.

Harry

Už dosť dlhú chvíľu som sedel v aute pred jeho domom a snažil som sa ukľudniť, lebo som vedel, že by som ho najradšej zabil. Keď už mi začínala byť zima, tak som sa konečne rozhodol ísť si to s ním vyjasniť raz a navždy. on veľmi dobre vedel ako veľmi nemám rád keď sa niekto dotýka toho čo je moje. A aj keď sa tak nesprávam tak viem, že Amara je moja a jemu ju nikdy nedám. nedovolím aby ju zničil rovnako ako aj zničil mamu.

„Ale synak, čože tu robíš? Prišiel si ma pozrieť a pozdraviť. Už bolo na čase aby si si uvedomil, že som tvoj otec a preto by si sa mal aj tak ku mne správať." Povedal keď ma videl stáť vo dverách.

„Ty veľmi dobre vieš prečo som prišiel a vieš, že kvôli tomu čo si teraz povedal to nie je." Snažil som sa krotiť lebo najradšej by som mu jednu vrazil ale vedel som, že to nemôžem spraviť. Znovu už nie.

„si tu kvôli nej alebo kvôli tvojej kamarátke. A navadí tvojej manželke, že sa tvoja milenka správa akoby boli kamarátky." Vysmieval sa mi do tváre. Vedel, že to nemám rád. Uvedomil som si, že sa ani po toľkých rokoch vôbec nezmenil. Stále bol taký istý.

„do toho ťa nič nie , ale počul som, že si nepochopil to čo som ti povedal deň po mojej svadbe a to, že ešte raz sa k nej priblížiš a zničím ťa. Ber toto ako moje posledné varovanie, ešte raz a ..."

„Ale hádam by si kvôli takej chudinke nezaprel otca. Veď vieš aké sú ženy. Každá je ako tvoja matka, a aj táto ťa nakoniec nechá a ty si potom uvedomíš, že som mal pravdu. Takže by si si mal uvedomiť kto je pre teba dôležitejší či rodina alebo niekto ako je ona." Musel som sa veľmi ovládať aby som mu niečo nespravil, ale na druhej strane som vedel, že má pravdu, aj ona je ako každá iná. A určite ma nakoniec nechá bez všetkého a ja budem sám a znovu sa zo mňa stane tá osoba, ktorou som sa stal keď odišla mama.

Amara

Aj keď som vedela, že nie som v dome sama mala som strach. Ani nie tak z Harryho otca ale z toho ako bude reagovať Harry keď príde domov, viem, že nebude šťastný z toho čo sa stalo a .. možno sa najviac obávam toho, že bude k tomu ľahostajný. Možno ....

„kde je?" prebehol mnou mráz keď som počula jeho hlas. Nečakala som, že príde domov ale vedela som, že je nahnevaný. „ prečo si mi nezavolala ihneď ako ti nedal pokoj, mala si mi zavolať a ja by som to vybavil a nie, že sa to dozviem od úplne inej osoby ako si ty." Kričal na mňa keď vbehol do mojej izby. Z jeho pohľadu a aj z jeho postoja išiel strach. Preto som si ešte k sebe pritiahla perinu i keď som vedela, že ma neuchráni.

„Prepáč, nechcel som na teba kričať." Povedal keď ma uvidel, že mám z neho strach.

„T-to ..."

„porozprávame sa zajtra. Obaja si musíme oddýchnuť a hlavne si musíme schladiť hlavy a niečo vymyslieť." Povedal a bez ďalšieho slova opustil moju izbu.

Nerozumela som jeho správaniu. Prečo sa zrazu správa akoby mu na mne záležalo a v iných chvíľach sa správa akoby som mu bola úplne ľahostajná. Bola som v neho zmätená. Keď bol ku mne milý a snažil sa aby sme spolu aspoň vychádzali tak som mala pocit, že možno dokážem byť aj s ním šťastná, ale keď takého chvíle neboli.. mala som pocit, že navždy budem uväznená s človekom, ktorý nedokáže vôbec prejavovať žiadne city, s človekom, ktorý ma nebude nikdy milovať.

...........

„mali by sme sa naozaj porozprávať." Povedal mi keď som ho stretla na chodbe. Neviem prečo ale mala som pocit, že sa chcel vyhnúť tomuto rozhovoru i keď ak mám byť úprimná tak ani ja som sa o tom s ním nechcela rozprávať. Hlavne preto lebo som vedela, že on ku mne vo veľa veciach nie je úprimný a asi ani nikdy nebude.

„do-dobre, ak máš čas." Povedala som mu.

„To nemám a preto by sme to mali urýchliť. Hádam si nemyslíš, že na teba obetujem čas, ktorý mám na to aby som si oddýchol." Znovu som mala pocit, že mu moja prítomnosť vadila. Nerozumela som mu, prečo sa správa ku mne takto. Bez jediného slova som ho nasledovala do jeho pracovne.

„tak chcem vedieť prečo si mi nedala vedieť, že tu bol môj otec." Povedal keď sme si sadli.

„n-no.. lebo som si ne-nemyslela, že by ťa to zaujímalo a že...."

„keby to nie je mojou povinnosťou sa o teba starať tak si buď istá, že ma to nezaujíma ale ako tvoj manžel mám voči tebe určité povinnosti a jednou z nich je aby ti nikto neublížil. Takže nabudúce, ak sa niečo podobné stane o čom dosť pochybujem, že sa to bude opakovať, tak mi ihneď zavoláš. A samozrejme už nikdy nebudeš nikde sama a ešte jedna vec, ešte raz dáš niekomu z Môjho služobníctva voľno a jediný kto opustí tento dom budeš ty. Pochopila si ma?" nedokázala som mu na to povedať nič, iba som prikývla a dúfala som, že už skončil.

„Tak ja idem a večer ma nečakaj. Neviem či vôbec prídem domov." A bez toho aby sa čo i len trochu na mňa pozrel odišiel. A ja som si vtedy uvedomila, že so svojim otcom sú si veľmi podobný. Obaja sú bezcitný a ani jeden z nich nehľadí na pocity ostatných ľudí.

.........

Harryho som potom niekoľko dní nevidela. Teda videla keď si prišiel domov po nejaké svoje veci a potom aj ihneď odišiel. Nerozumela som tomu, čo sa stalo. Nevedela som prečo nepríde domov, veď je to jeho dom a ..

„všade kam sa pohnem tak si tam ty." Počula som hlas, o ktorom sa mi už len snívalo. Obzrela som sa za ním a videla som, že je opitý. Nevedela som čo mám od neho očakávať, nikdy predtým neprišiel domov keď si vypil. Teda nevedela som aké bude jeho správanie.

„J-ja... môžem odísť." Zašepkala som. Ale bola som rada, že som ho videla a že bol ako tak v poriadku.

„nie, nie. Ja za chvíľku pôjdem. Len ma prekvapuje ,že si všade. Tak veľmi sa chcem zbaviť tvojho obrazu v mojej hlave. Všade kam sa pozriem tam si aj ty. Snažím sa ti vyhýbať, že hádam aspoň vtedy keď ťa nebudem vidieť tak zabudnem na to ako vyzeráš, ale nedarí sa mi to. Si všade. Si ako moja nočná mora, ale pri ktorej nechcem aby skončila. Amara, povedz mi prečo mi to robíš? Prečo sa ťa nemôžem zbaviť a prečo musím na teba myslieť." Kým to hovoril tak sa ku mne pomaly približoval. Bola som prekvapená, že mi to hovorí a aj z toho čo to všetko pre mňa a nás znamenalo.

„J- ja.."

„Milujem tvoje zajakávanie. Je to také... tvoje." Povedal keď stál už len krok odo mňa. „Tak veľmi som sa ťa snažil vyhnať z mojej hlavy, z mysle, z očí. A bol som z toľkými ženami, ale ani jedna mi nepomohla. Nemohol som sa ich ani dotknúť, lebo vždy som uvidel tvoju tvár a nemohol som to spraviť, lebo som myslel iba na to, že ti mojím správaním ubližujem. Prepáč mi, za to ako sa k tebe správam. Nechcem ti ubližovať, mám ťa rád i keď priznať si to je pre mňa ťažké." Ani som nestihla spracovať to čo mi povedal a prekvapil ma tým, že sa jeho pery dotkli tých mojich.

Prajem Vám krásne Vianočné prázdniny. Dúfam, že si oddýchnete a naberiete novú energiu.