Zakázaná láska ✔

13.

„M-možno, .. by nikam nemusela chodiť.. m-možno by mohla ostať s nami." Keď som sa pozerala na neho až som oľutovala to, čo som vyslovila. Zas som nepremýšľala dopredu a len tak som niečo povedala.

„Hovoríš hlúposti... vieš, že tu nemôže ostať. Musíš si uvedomiť, že predtým ako niečo povieš si to musíš rozmyslieť. Ako moja manželka nemôžeš hovoriť bez toho aby si si to čo povieš premyslela." Hovoril nahnevane. Nekričal na mňa, ale to že to nespravil sa mi zdalo ešte viacej strašidelné. Jeho oči boli bez náznaku emócií. A ja som začala mať z neho trošku strach.

„J-ja.. P-prepáč. Nechcela som povedať niečo nevhodné." Ospravedlnila som sa mu i keď som si myslela, že som nepovedala nič zlé. Veď aj on musel túžiť po tom, aby bola jeho dcéra s ním. A možno som sa v ňom mýlila, keď som ho videla s jeho dcérou. Možno je len dobrý herec.

„To je jedno. Nabudúce radšej nehovor, ak si to dopredu nepremyslíš. Poď ideme spať." Povedal, postavil sa zo stoličky a bez toho aby ma čakal sa vybral preč z izby. Musela som sa trošku poponáhľať za ním, aby som vedela kam mám ísť. V tme som sa nevedela vôbec orientovať a v cudzom priestore to bolo ešte horšie. A preto som sa obávala toho, že by som mohla zablúdiť a niekoho by som potom mohla aj zobudiť a to som nechcela.

„Dobrú noc." Povedal keď si ľahol do postele. Ja som nevedela čo mám robiť, nevedela som či si môžem ísť k nemu ľahnúť. Čo ak sa na mňa tak hneval, že nechce aby som ležala vedľa neho. Ale ak by nechcel aby som tu bola s ním tak by mi to určite povedal.

„Dobrú noc," Povedala som mu keď som si konečne vedľa neho ľahla. Žiadnej odpovede som sa už nedočkala lebo som počula ako pokojne a pravidelne dýcha a vedela som, že už zaspal.

Mne to na rozdiel od neho nešlo tak jednoducho. Ešte dlho som sa pozerala do tmy a rozmýšľala som prečo som ho tak nahnevala tým čo som povedala. Myslela som si , že bude rád, že nechcem aby sa jej zbavil. Myslela som, že pochopí, že mne nevadí to , že má Sáru.

......

„Obleč sa a priprav sa na odchod. potrebujem odísť do 15 minút a cestou ťa zoberiem domov." Povedal keď som sa zobudila. Videla som na ňom, že je ešte stále nahnevaný.

„J-ja.."

„Prosím ťa nič nehovor. Len sa obleč. Ja mám ešte dnes prácu a povinnosti, nemám taký jednoduchý život ako ty." Novu sa objavil Harry akého som spoznala na ceremónií. Harry, ktorý sa správal ku každému nepríjemne a každého pokladal za niečo menej ako bol on sám.

„D-dobre." Povedala som vo chvíli keď opustil izbu, aby som sa mohla v pokoji obliecť a pripraviť na odchod. Bola som rada, že mi doprial aspoň takéto súkromie.

„Môžeme ísť." Povedala som, keď som ho našla v obývačke. Keď ma počul tak odtrhol pohľad od novín a prešiel ma pohľadom od hlavy až po päty. Cítila som sa veľmi nesvoja. Nebola som zvyknutá, že si ma ľudia prezerajú a hodnotia to ako vyzerám. A na jeho pohľade som videla, že nebol vôbec spokojný s tým ako som vyzerala. Nebol spokojný s výberom jeho manželky.

„Poď." Povedal, odložil noviny a vedela som, že sa ešte stále na mňa hneval. Dúfala som, že ráno nejako na to zabudne a znovu bude ako tak ku mne milý, ale to sa nestalo.

„Pane, pre vás a slečnu budú raňajky hotové o pár minút." Prišla za nami jeho gazdiná.

„Nancy, to nebude treba. My raňajkovať nebudeme. Dnes prídem neskôr, tak len aby ma Sára nečakala." Povedal už keď sme boli na odchode. Videla som na ňom, že sa ma chcel zbaviť. Chcel aby som odišla z jeho domu. I keď po svadbe sa mal stať našim spoločným domovom. Ale pochybovala som, že by som sa tu mohla cítiť doma.