Zakázaná láska ✔

49

Už som bola dosť dlho preč zo Spoločnosti aby so si začala uvedomovať, že som možno svojim odchodom spravila chybu. Začala som si uvedomovať, že som nemala odísť, mala som to všetko čo sa udialo nechať tak a byť len poslušnou ženou a nie niekým kto mal naivné predstavy o živote mimo sveta, ktorý poznal. Až potom ako som odišla som si uvedomila, že mal Harry pravdu a mala som mu veriť. Až neskoro som si uvedomila, že mal pravdu s tým, že to čo sa deje mimo našej Spoločnosti nie je nič dobré a že všetko nie je také skvelé ako sa zdá. A vtedy som aj začala postupne chápať prečo sa naša spoločnosť uzavrela a začala nás učiť také veci o láske, ktoré sa mne nepáčili.

„Tak čo ti vadí tento krát?" spýtala sa ma Ema, dievča u ktorého som bývala. Keďže som začala Harryho mame vadiť, tak mi vybavila ubytovanie u niekoho iného. Obe sme čakali od nášho spoločného bývania niečo iné. Ona hlavne, že budem len ticho a zo všetkým budem súhlasiť. A ja som nečakala, že to bude také hrozné a že zas sa nebudem môcť slobodne vyjadrovať.

„Ni-nič, len ..."

„Len čo? Ak nechceš mať konečne voľný život kde môžeš robiť čo chceš a môžeš aj byť s kým chceš tak si nemala vôbec odchádzať zo Spoločnosti. Ale si sa rozhodla, že chceš byť tu a teraz sa tváriš ako veľmi ti všetko vadí a ako je všetko zlé čo robíme. Ak " Povedala Ema nahnevane. Čím viacej som s ňou bola a ako som spoznávala tento iný svet, tak som zisťovala prečo sa naša Spoločnosť rozhodnúť zmeniť všetko a zakázať svojim spôsobom lásku a všetko čo s ňou súviselo.

„Ja len... možno by si nemala robiť to čo robíš a ..."A podľa jej výrazu tváre som vedela, že som znovu povedala niečo čo som nemala. Možno som si mohla odpustiť pripomienky k nej a k tomu ako žila a hlavne s kým žila a nežila. Ale nedokázala som to. Nechcela som byť zasa tou istou osobou akou som bola v Spoločnosti, chcela som niečo dokázať a hlavne možno som chcela aj niečo zmeniť k lepšiemu. Ale uvedomovala som si, že to asi ja sama nedokážem, keďže sa nikto nechce zmeniť a každý chce žiť vo svete aký si vybudovali.

„Aha, takže ja ťa prijmem do svojho domu, pomáham Ti aby si sa mohla prispôsobiť nášmu svetu, ale ty si len jedna nevďačná slečinka, ktorá si myslí, že keď si sa vydala za niekoho kto má vplyv v Spoločnosti tak si si myslela, že aj tu budú ľudia robiť to čo budeš chcieť ty? Nikto a nič sa tu nebude meniť. Všetci sme spokojný za to čo máme a sme radi, že sme sa mohli oddeliť a konečne sme mohli mať svoj život a to, že si môžeme vyberať partnerov podľa toho koho chceme a hlavne koľkých ich chceme mať vo svojom živote. A nikto nechcel už ďalej žiť vo svete, ktorý nám to nedovoľoval a hlavne sme nechceli aby nám niekoho vyberal stroj, ktorý nevie či budeme s tou druhou osobou šťastný alebo len budeme akože prínos pre našu spoločnosť. Vieš začínam si uvedomovať, že si veľmi dlho žila v spoločnosti a robila si to čo sa od teba očakávalo a preto mám pre teba strpenie, ale tiež nebudem mať vždy trpezlivosti na rozdávanie, ale trpím ťa tu, hlavne preto, že si tehotná a my také ženy nevyhadzujeme z domov, ale pomáhame im sa nejako prispôsobiť a ukazujeme im, že môžu byť dobrými matkami aj bez toho, aby mali nejakého partnera. Ale mala by si si dávať pozor na to pred kým povieš takýto svoj názor, lebo nie každý má náladu na to aby počúval niekoho ako sa stále iba sťažuje. Už dosť ľuďom ideš na nervy a najradšej by sa ťa zbavili, ale nemôže lebo vedia, že ťa ešte budeme potrebovať." Povedala to a potom sa zrazu zarazila akoby povedala niečo zlé. Akoby povedala niečo čo nemala.

„Č-čo tým myslíš, že ma budete potrebovať?" Spýtala som sa jej keď som si uvedomila, že sa tak divne zatvárila keď mi povedala toto.

„A-ale nič len niekedy hovorím kadejaké hlúposti. A samozrejme, že ťa potrebujeme, veď my sme len radi keď sa k nám pripojí niekto ďalší. Sme radi, keď môžeme niekomu pomôcť sa prejaviť konečne slobodne a nie byť len niekým do počtu. Tak som to myslela, ale teraz už musím ísť." Neviem prečo ale mala som pocit akoby mi nehovorila pravdu. Akoby mi niečo tajila. A mala som pocit, že to bude niečo zlé.

Prajem Vám krásny večer.

Tak ako vždy sa Vám ospravedlňujem ,že časť nebola už dávno, ale mala som toho veľa a seminárok do školy bolo tiež neúrekom a preto jediné čo som stíhala písať boli veci do školy. Tak som sa aspoň rozhodla, že pridám aspoň takto krátku časť.

Dúfam, že sa Vám páčila.

A ďakujem za každé prečítanie, vote a komentár.