Zakázaná láska ✔

48. Koniec a nový začiatok

Harry

Keď som opustil dom po našej hádke s Amarou tak som vedel, že som povedal to čom som nechcel. Nechcel som byť taký tvrdí, ale po dnešnom dni v práci toho bolo na mňa veľa a aspoň doma som chcel mať trošku pokoj a pohodu, ale Amara musí vždy niečo vymýšľať. Viem, že ona to nemyslí zle a viem že sa bojí toho čo je medzi nami, ale nie vždy dokážem znášať všetko čo povie. I keď viem, že tie reči o milenkách som si mohol odpustiť, hlavne preto lebo to nebola tak celkom pravda. Odkedy som sa s Amarou oženil tak som so žiadnou inou ženou nič nemal. Aj keď nie som veľmi dobrý človek, tak som si už dopredu zaumienil, že nikdy nebudem podvádzať svoju manželku, či ju už budem milovať alebo nie. A Amara mi vždy bola sympatická, a hlavne keď mi ju vybral náš stroj a to ako vedľa mňa stála bez toho aby mi niečo povedala a aj vtedy keď som sa správal k jej rodičom zle. Vtedy som to bral ako skúšku, chcel som zistiť či je schopná niesť všetko to zlé čo ju čaká vedľa môjho boku. A veľmi ma aj prekvapila jej názorom a vzťahu aký si vytvorila so Sárou, to som od nej nečakal. A možno som aj vtedy reagoval tak prehnane, lebo som sa obával toho čo sa môže stať. Hlavne lebo som nechcel aby niekto Sáre ublížil, vedel som, že by jej Amara nikdy neublížila, ale ľudia v našej spoločnosti by jej to dali pocítiť, že jej narodenie nebolo vhodné. A hlavne keď som jej otec ja. A veľmi mi chýba ale s tým už nemôžem nič robiť, ale som šťastný, že je aj ona spokojná a šťastná. I keď by som bol najradšej keby bola so mnou a s Amarou, ale zatiaľ to nie je možné.

„Tak Harry, čo sa zasa stalo?" otvorila mi dvere Cara ešte predtým ako som na ne zaklopal.

„Môžem ísť ďalej?" spýtal som sa jej, lebo som nechcel moje problémy riešiť vonku.

„no poď, ale nemal by si teraz byť doma so svojou manželkou?" spýtala sa ma keď sme kráčali do obývačky.

„Mal ale pohádali sme sa, znovu. Neviem čo sa jej dnes stalo, ale začala na mňa kričať a začala sa ma pýtať na ďalšie ženy v mojom živote." Povedal som jej čo sa medzi nami stalo.

„A ako ťa poznám, tak ty jej to nevyvrátil, ale ešte si jej to potvrdil, že?" pozerala sa na mňa so zdvihnutým obočím. Vedel som presne čo bude nasledovať.

„No... tak nepovedal som jej ,že to nie je pravda. Bol som unavený a zničený z práce a ona namiesto toho aby sa mi snažila pomôcť aby som si mohol doma oddýchnuť a aby som mohol nabrať novú silu na to čo ideme robiť, ale ona začala s týmto. Ja som sa neudržal a povedal som jej to čo som nechcel." Povedal som jej a uvedomil som si, že to hovorím nesprávnej osobe. Mal som to povedať Amare, jej som mal povedať prečo som bol taký nepríjemný a prečo som jej povedal to čo som jej povedal. „Asi by som mal odísť a ísť sa jej ospravedlniť, za to čo som jej povedal."

„ to som veľmi rada, že si si to uvedomil aj sám a nemusela som ti to hovoriť ja." Zasmiala sa Cara pri tom ako ma odprevádzala k dverám. „ a hlavne jej povedz, že ti na nej záleží a choď jej kúpiť kvety. To vždy na ženu zaberie." Povedala a bez ďalšieho slova mi zavrela pred nosom dvere.

Aj keď som chcel byť čo najskôr doma, ale vedel som, že jej chcem niečo dať. A Cara mala pravdu v tom, že aspoň kvety by mohli byť v tejto chvíli dobrou voľbou. A nezabijem veľa času ich výberom.

.......

„Nancy, kde je prosím ťa Amara?" spýtal som sa jej keď som prišiel domov.

„Ja neviem , pane, ale podľa mňa je vo vašej izbe. Nevidela som ju z nej vychádzať, ale nie som si úplne istá." Povedala mi. Ja som sa bez ďalšieho slova rozbehol aj s kyticou ruží do našej izby.

Jemne som zaklopal na dvere a pomaly som ich otváral. Keď som sa rozhliadol po izbe tak som ju nevidel. Iba na stole som zbadal nejakú obálku a už vtedy som mal veľmi zlý pocit z toho. I keď som dúfal, že mi len napísala, že kde je alebo že sa na mňa veľmi hnevá.

Zobral som list do rúk a začal som pomaly čítať.

Drahý Harry,

Ako si si všimol odišla som. Nie je to len tvoja chyba, ale aj moja, nedokázala som byť manželkou akou by mala byť žena vedľa teba. A ani som takou nikdy nechcela byť. Keď nás osud spojil, tak sa len chcel zahrať s našimi životmi.

Harry dúfam, že mi raz odpustíš a dúfam, že pochopíš, že som to spravila kvôli nám.

S nekonečnou láskou
Amara

Prosím nehľadaj ma

Nedokázal som uveriť tomu čo som čítal. Musel som si to ešte niekoľko ráz prečítať, lebo som to nedokázal spracovať. Nerozumel som tomu čo som práve čítal. Nevedel som ako sa mohlo stať, že odišla. Ničomu som nechápal.

„Kedy odišla?" pribehol som ihneď za Nancy keď som sa konečne spamätal.

„Kto, kam odišiel?" spýtala sa ma Nancy.

„No predsa Amara, opustila ma.." nedokázal som to stále úplne spracovať.

„Ste si tým istý, že Vás opustila a nešla len tak niekam k nejakej kamarátke alebo k rodine?" spýtala sa ma Nancy.

„Viem, že nešla. Všetko som to dneska pokazil. Za to, že odišla môžem iba ja a..."

„Viete pane, neviem čo sa stalo medzi vami, ale nemyslím si, že za to môžete iba vy. Viete bola tu dnes Pani Anna a o niečom sa s vašou pani manželkou rozprávali a potom bola dosť rozrušená a ..."

„Prečo si mi nepovedala, že tu bola tá osoba a prečo si ju vlastne pustila do nášho domu." Skríkol som viacej ako som pôvodne chcel.

„chcela som ju poslať preč, ale pani Amara sa s ňou chcela rozprávať." Bol som prekvapený z toho, že ona s ňou chcela hovoriť.

„To.. som nevedel. Ale aj tak odišla a mňa tu nechala samého. " Cítil som sa úplne zničene.

„Pane, mali by ste ešte niečo vedieť. Aj keď som sľúbila pani Amare, že vám to nepoviem, ale myslím si, že teraz je to nepodstatné. A podľa mňa je to aj jeden z dôvodov prečo odišla. Mali by ste vedieť, že sa stanete otcom."

„Prosím?" nedokázal som to pochopiť.

„Amara, je tehotná." A týmto sa to pre mňa všetko zmenilo. Vedel som, že ju musím čo najskôr nájsť.

Po dvoch týždňoch

Zo začiatku to bolo pre mňa veľmi náročné zistiť kam mám ísť a hlavne za kým mám ísť. Ale všetko som to zvládla kvôli osobe, ktorá ma nepriamo inšpirovala k odchodu i keď mi zo začiatku nebola veľmi príjemná. Áno Harryho mama sa stala mojom inšpiráciou a neskôr mi aj pomohla odísť zo Spoločnosti.

A ja som konečne mohla začať žiť svoj život aj keď bez ľudí, ktorých som milovala.