Zakázaná láska ✔

2.

Sedela som vedľa neho a rozmýšľala o svojej, teda našej budúcnosti. Ako len bude vyzerať s ním. To si ani neviem predstaviť. Pozrela som sa na neho a on si nevšímal nič vôkol seba len sa pozeral do mobilu a niečo tam robil. Vyzeral akoby mu bolo jedno, že koho mu stroj vybral. Akoby mu bolo jedno, že kto sa nakoniec stane jeho manželkou. Vôbec ho to nezaujímalo.

Pozrela som sa do "Hľadiska" a tam som videla mojich rodičov, ktorí tiež neboli nadšený a videla som akoby sa aj báli. Každého to prekvapilo, hlavne preto, že sa niečo také ešte predtým nestalo. Len on vyzeral akoby to bolo normálne, ale nie je to tak. Bolo to nezvyčajné a ja... a ja neviem čo mám od života s ním očakávať. Vždy som dúfala, že sa mi za partnera vyberie sused alebo niekto z mojich spolužiakov, ale .. takto neviem čo mám robiť. Nikdy som neprišla do kontaktu s niekým z jeho skupiny a .. neviem ako sa mám správať. A on sa tvári akoby sa nič nestalo. Ale asi si neuvedomuje, že toto je, teda dúfam, že to bude na celý život.

„Tak maličká, čo si ma tak obzeráš?" Spýtal sa ma. Asi som nebola taká nenápadná ako som si myslela.

„ja.. n-nič." Toto nenávidím keď sa mi stane. Keď som v strese tak sa začnem zajakávať. A on na mňa pôsobil dosť stresujúco. To bol ďalší dôvod prečo sa mi deti v škole smiali. Nerada som stredobod pozornosti. A vedela som, že ak budem jeho manželkou tak už nikdy nebudem môcť byť nenápadná.

Nič mi nepovedal len sa zasmial a ďalej sa venoval svojmu mobilu. Akoby som zas neexistovala ani ja a ani táto slávnosť.

Na záver slávnosti sme sa všetky pári postavili pred ľudí/ rodičov a oni mám začali tlieskať. Na znak toho, že my a naše deti prinesieme do budúcnosti ešte viacej úspechu a sily.

„Tak a teraz nám povie svoj príhovor jeden z najvplyvnejších ľudí našej spoločnosti tak ako každý rok. Poprosím pána Harolda Summersa o jeho príhovor." Povedala riaditeľka. Nevedela som, že on bude mať príhovor. Nečakala som to. Popravde som si myslela, že ... ani neviem čo. Ale toto som nečakala.

Predstúpil pred nás a začal hovoriť.

„Milé dámy a páni, tak ako každý rok aj dnes sa konala slávnosť na počesť toho, čo uzákonili naši predkovia. Neviem či všetci a hlavne nováčikovia vedia prečo a ako vznikla naša Spoločnosť a aj naša každoročná slávnosť a základ našej Spoločnosti.." Rozprával a jeho hlas bol veľmi príjemný aj keď vzbudzoval v ľuďoch autoritu. Ale ja na rozdiel od toho aby som ho počúvala som sa zasa zamyslela nad tým aká bude naša budúcnosť. Znovu som ho začala počúvať až vtedy keď som v jeho príhovore započula slovo láska.

„ ....že láska je len cit, ktorý nás oslabuje a preto sa jej vyhýbajme aby sme mohli byť každou generáciou silnejší a vtedy nás nikto neprekoná. A to je pravda a toho sa musíme všetci držať, lebo len takéto manželstvá majú v budúcnosti šancu prežiť a zveľadiť našu Spoločnosť a .." Ďalej som ho už nepočúvala, lebo som ostala zhrozená z jeho slov. Myslela som si, že aspoň na slávnosti si dajú všetci od toho pokoj a nebudú nám hovoriť o tom aká je láska zlá. A najhoršie na tom je, že tento človek sa stane mojím manželom. Teda samozrejme ak ma neprepustí a ja skončím ako.. ako.. prostitútka.

Už som nič okolo seba nevnímala iba zrazu som zacítila ako ma niekto chytil za ruku a ťahal ma preč.

„Tak maličká, poďme za tvojimi rodičmi. Musím ťa k nim odprevadiť a ja už mám na večer program takže sa ponáhľam." Povedal mi pri tom ako ma ťahal cez dav ľudí.

„ja.. ja.. sa.. volám Amara, a n-nie maličká." Povedala som mu. Keď to počul tak prudko zastal a ja som do neho narazila. Pozrel sa na mňa a ja som vedela, že som spravila niečo zlé.

„Pozri sa Amara." Povedal a dal veľký prízvuk na moje meno. Keď ho povedal tak som cítila ako mnou prešli zimomriavky. A pokračoval: „ Ja ťa budem volať ako chcem, teba ak nechceš aby som sa ťa zbavil. A ty určite vieš, kde by si skončila. Však?" Povedal a pozeral sa na mňa. Jeho pohľad mi bol veľmi nepríjemný, lebo jeho modré oči boli úplne ľadové. Chcela som mu odpovedať, ale vtedy k nám pribehla nejaká žena a začala sa na neho lepiť. Bola som z toho zhrozená. Nerozumela som prečo sa na neho tak lepí. Veď pred chvíľou mu vybrali manželku a dokonca som stála aj pri ňom a ona sa aj tak na neho lepila. Nechápala som, čo je to za ženu.

„Ahoj Harrynko, dúfam, že dnes prídeš. Čakám ťa a mám dnes pre teba pripravené aj prekvapenie." Povedala mu a hltala ho pohľadom.

„Prídem Anne, ale ešte musím svoju nevestu odovzdať jej rodičom. Počkaj ma vonku, miláčik." Povedal jej akoby som tam ani nebola. Ona sa len zasmiala a s hnusom sa na mňa pozrela.

„Myslíš ju? A ty si ju chceš naozaj zobrať za ženu? Ja že ju ihneď pošleš ku mne do klubu. Ona sa k tebe nehodí." Povedala mu a ja som až vtedy zistila kto je ona. A to ma ešte viacej prekvapilo. Nevedela som, že by sa niekto ako ona mohol ocitnúť na slávnosti.

„ Zatiaľ som nad tým tak neuvažoval. Veď aj tak je jedno za ktorú sa ožením. Sukňa ako sukňa." Povedal so smiechom a už ma ťahal preč. Ona sa tiež len nad tým zasmiala a mne nevenovala ani pohľad.

„Tak kde sú tvoji rodičia?" Spýtal sa ma.

„ ja... ja.."

„Bože, už sa vykokci. Nemám na teba celý večer. Dnešok bol pre mňa náročný a tak sa potrebujem ísť uvoľniť. Tak hovor ako človek." Cítila som ako mi začínajú stekať slzy po lícach.

„ja.. neviem.. mali b-by-by... byť niekde tu." Nakoniec som to zo seba nejako dostala.

„Nerev, veď som ti nič nespravil. A určite nechceš aby ťa takto videli tvoji rodičia. Ako moja manželka sa musíš vedieť správať." Povedal kým sme prechádzali cez ľudí a hľadali mojich rodičov.

„T-tam sú." Povedala som keď som ich zbadala v dave ľudí. Utrela som si slzy a vybrali sme sa za nimi. Čím sme boli bližšie k nim tak som sa snažila aspoň trošku ukľudniť a usmiať sa. Nechcela som aby ma takto videli. Nechcela som aby vedeli, že som plakala. Veď som mala byť šťastná, ako jedinej sa mi podarilo dostať do lepšieho prostredia.

„ Dobrý večer, pán Summers." Povedal môj otec zdvorilo.

„Dobrý večer, zajtra sa u vás zastavím a prídem sa porozprávať o mojej budúcej manželke a dohodnúť všetko okolo svadby. " Povedal môj budúci manžel ľadovým hlasom a odkráčal preč. Nestáli sme mu ani o jeden príjemný pohľad .