Zakázaná láska ✔

35.

Bola som napätá z toho, že by ma tu niekto mohol nájsť a ja som nevedela čo by som mala povedať, že tu hľadám. Žiadna výhovorka sa mi nezdala správna a uveriteľná. Zdalo sa mi, že keď by som povedala čokoľvek bolo by počuť, že klamem a vymýšľam. Ale zas na druhej strane či chcem alebo nie som viac menej paňou tohto domu takže by som mohla byť hocikde a nikto by mi na to nemohol nič povedať, teda až na Harryho lebo je to jeho dom a jeho majetok.

A preto som sa snažila pohybovať čo najtichšie a nenápadne. Skoro som až nedýchala kým som sa dostala na druhú stranu domu, kde som ešte nikdy nebola. Ale pamätám si, že mi raz Harry spomínal, že do tejto časti domu si vodil svoje hm... povedzme, že priateľky. Inak to ani neviem pomenovať. Hoci si uvedomujem, že odkedy sme spolu tak si sem žiadnu nedoviedol, teda o žiadnej neviem, že by tu bola ale nemám istotu, že žiadnu inú nemá. Veď aj tak muž ako on by sa asi nezmenil kvôli niekomu ako je manželka. A hlavne v našej spoločnosti, kde by to bol prejav lásky a to je v našom svete neprípustné.

Chodila som od dverí k dverám a nejako tak som tušila, že by mali byť asi zamknuté keďže je to niečo čo by malo byť predo mnou skryté. Už som bola skoro na konci a strácala som nádej na to, že by sa mi to podarilo keď som sa konečne ocitla pred dverami, ktoré sa mi nedalo otvoriť. A až keď som pred nimi stála tak som rozmýšľala nad tým ako sa do nich dostanem. Vôbec som neuvažovala, že sa aj tak dnu nedostanem. Skúšala som to otvoriť aj kľúčom od Harryho mami ale zistila som že do týchto dverí nepasujú mňa už začala pomaly chytať beznádej. Preto som sa pomaly zviezla na zem popri stene a obzerala sa okolo seba či niečo na otvorenie nenájdem. Ak si myslíte, že som mala skúsiť otvoriť ich sponkami tak to som ani neskúšala keďže viem, že je to len hlúposť , ktorá sa dá urobiť len vo filme. A ja viem, že nie som žiadna hrdinka vo filme ale ani v knihe, ktorá len tak z ničoho nič otvorí zamknuté dvere a všetko bude dokonalé a perfektné. A preto som sa postavila a rozhodla som sa zobrať všetku svoju odvahu a ísť za Nancy s tým aby mi ich otvorila. Alebo budem zbabelá a nejako prehľadám nejaké zásuvky a hádam nájdem nejaký kľúč, ktorý mi ich otvorí.

Videla som, že je Nancy v obývačke a preto som sa rozhodla, že tam pôjdem a nejako nenápadne sa jej na to spýtam čo tam je a prečo je tá izba zamknutá. A aspoň budem mať istotu, že je to tá správna izba a nechcem sa do neviem akej izby dostať.

Už som sa nadychovala , že sa jej to spýtam ale zachytila som, že sa s niekým rozprávala.

„ale nie, určite nič netuší. .... je len celý deň doma a zatiaľ sa nikam nechystá... áno dám na ňu pozor.. áno teraz je tiež niekde v dome ale nemôže ma počuť, že s vami hovorím lebo je na prehliadke domu alebo niečo podobné. Videla som ju ako sa zakráda po dome... nemyslím si, že by išla do jej izby, veď viete, že je zamknutá a nikto sa do nej nedostane a aj tak nevie čo by mala hľadať... áno pane, toho sa nemusíte báť, že by niečo zistila. A na niečo prišla.. áno dozriem na to. Prajem Vám ešte pekný výlet a pozdravujte Sáru.."

Musela som čo najskorej odísť. Nechcela som aby zistila, že som počúvala jej rozhovor s ním. Ale hrialo ma pri srdci, že je so svojou dcérou. Aj keď som veľmi chcela byť aj ja s nimi ale ... musím sa sústrediť na moje poslanie a zistiť čo tam je. Hlavne potom ako som počula ich rozhovor. Ale zároveň ma desilo zistenie toho čo sa tam skrýva a čo sa dozviem, pretože som nemala ani predstavu toho čo by sa tam mohlo skrývať. I keď som vedela, že to možno zmení môj pohľad na Harryho, jeho rodinu a na všetkých okolo jeho. Vtedy som znovu pocítila ten pocit, že niečo čo som sa snažila si vybudovať neexistuje a všetko to bolo len v mojich predstavách a bolo to jedno veľké klamstvo.