Zakázaná láska ✔

63. 2. časť

Harry s Natom odišli ja som osamela a konečne som si mohla všetko ešte raz prehrať v hlave , všetko to čo sa stalo. To, že bol Harry konečne so mnou a že sme si toto veľa vysvetlili. Aj keď viem, že mi určite nepovedal všetko, ale aj za to málo som bola vďačná. Potom čo som zažila a aj potom ako som spoznala jeho matku som vedela, prečo je taký aký je. Prečo nikomu nedôveruje.

Zrazu ma vyrušilo klopanie na dvere. Zľakla som sa, že by to mohol byť niekto od Smitha. Ale vedela som, že nemali od koho vedieť kde sa nachádzam. Ale zároveň som vedela, že ani Nate a ani Harry by pravdepodobne neklopali.

„Cara, čo tu robíš?" Bola som prekvapená keď som ju videla stáť pred dverami. Ju som tu nečakala.

„No, Harry mi povedal, že kde si a ja som ťa chcela vidieť." Povedala a keď som konečne otvorila aj vonkajšie dvere tak som sa ihneď ocitla v jej objatí. „Ach, Amara, čo ťa to napadlo, že si odišla. Vieš ako si nám všetkým chýbala a ako si nám všetkým urobila starosti?" Hovorila mi , zatiaľ čo ma objímala.

„Ja viem, že to bola hlúposť a nemala som to robiť, ale v tej chvíli mi to prišlo správne. A asi som to potrebovala na to aby som si vedela vážiť to čo mám tu. Či už svoju rodinu, teba alebo Harryho. Ale poď nebudeme sa rozprávať tu medzi dverami, poď ďalej, spravím ti niečo? Kávu alebo čaj?"

„No dám si kávu, ale spravím si ju sama, predsa ma nebudeš obskakovať, keď si tehotná a musím povedať, že si už veľmi tehotná. Už je to na tebe riadne vidieť." Zasmiala sa.

„To ja viem, veď už o chvíľku nebudem tehotná, už len dva týždne a budem mamou." Bola som rada, že sa mi už tehotenstvo kráti, nie že by sa mi to nepáčilo, ale už toho bolo na mňa veľa. A chcela som už mať svoje bábätko pri sebe.

„Tak čo už aj vieš čo to bude?" Spýtala sa ma Cara pomedzi to ako pripravovala sebe kávu a mne čaj.

„Zatiaľ ešte nie. Nebol na to čas to zisťovať a popravde ľudom tam vonku som veľmi nedôverovala. I keď našli sa aj výnimky." Trošku som posmutnela keď som si spomenula na Emu.

„Aké výnimky? Žeby nejaký mladý muž?" Smiala sa Cara.

„Nie, jedna dievčina, ktorá mi pomohla ujsť a zariadila aby mi pomohol ujsť aj Nate." Povedala som jej a všimla som si, že keď som spomenula jeho meno, tak sa zarazila a pozrela sa na mňa zhrozene, akoby som povedala niečo zlé.

„Myslíš Nate, ktorý pracuje s Harrym?"

„Áno a pomáhala mi aj ..."

„Prosím povedz mi, že to nebola Ema."

„No.. bola to ona. Prečo ? Ty ju poznáš?" Spýtala som sa jej. Bola som veľmi prekvapená z Carynej reakcie a z toho ako sa tvárila, keď som spomenula Nata a potom keď zistila, že mi pomáhala Ema.

„Áno poznám. Hovorila ti niečo o Harrym, mne alebo o Sáre?" Bola som trošku zhrozená z toho ako sa Cara tvárila. Vyzerala nahnevaná a zároveň vystrašená. A to sa mi nepáčilo, ešte som ju takú nevidela.

„Ani veľmi nie, len spomínala, že Harryho pozná a ... ja neviem Cara, ale obávam sa toho čo mi teraz povieš." Nevedela som, čo môžem od toho všetkého čakať.

„Vieš, no... Emu poznám, pretože predtým bola aj ona v Spoločnosti a ... vieš Amara, neviem či ti niektoré veci môžem povedať. Nie je to len o mne, neviem či ti niečo o sebe viacej hovoril, a hlavne sú tu aj veci, ktoré neviem, či by si dokázala pochopiť. Vieš nikto z nás nie je nevinný a každý z nás urobil niečo za čo sa hanbí a nie je na to hrdí. A prepáč, že to poviem, ale nemyslím si, že by si to pochopila." Nevedela som čo by mohlo byť také zlé na tom, že Ema bola v Spoločnosti. Nevedela som si predstaviť, čo by mohlo byť tak zlé, aby hovorila niečo také. Potom som mala pocit, že je to niečo zlé.