Zakázaná láska ✔

53.

Od toho dňa som už nebola skoro vôbec sama. Stále bol niekto so mnou a dával na mňa pozor. Možno ak by som nevedela o čo im ide, tak by som si myslela, že je to len pre moje dobro, bezpečie a preto aby som si ľahšie zvykla na ich život. Ale opak bol pravdou. Dávali len pozor na to aby som o ničom nevedela a aby som ani s nikým neprichádzala do kontaktu. S Harryho mamou som sa nestretla od toho večera i keď som počula ako bola u Emy, ale vedela som, že ja som ju nikdy nezaujímala. Zaujímali ju len jej ciele a to že chce ublížiť svojmu synovi. A to som nevedela pochopiť ako sa mohla tak veľmi zmeniť. Ako mohla smrť svojho dieťaťa.

„Amara, musím na chvíľku odísť, ale prídem za chvíľku a potom sa chcem s tebou o niečom porozprávať. Tak prosím ťa nikam nechoď." Prišla za mnou Ema.

„Jasné, nikam nepôjdem." Povedala som s úsmevom a chcela som pôsobiť, že o ničom neviem a že mi je dobre. Ale vo vnútri som kričala a chcela som odísť. Ale nedalo sa to. Tak ako vždy to bola len hlúpa fráza, že nemám nikam odchádzať, lebo ona ma tu vždy zamkla a aj keby som veľmi chcela odísť, tak sa nikam nedostanem. A po ďalšie ešte som nevedela čoho všetkého sú tí ľudia schopný a preto som nechcela niečo riskovať, hlavne keď nemám istotou, že sa mi podarí ujsť. Nechcela som ohroziť život dieťaťa, ale ani ten môj. A v neposlednom rade som tiež nechcela aby sa niečo stalo Harrymu. A hoci som tak trošku tušila, že Ema o tom čo sa deje veľa nevie, je len ich poskok. Vedela som, že možno má niečo doma, čo by mi mohlo pomôcť k tomu aby som o tom, čo sa deje zistila viac.

A preto som začala hľadať najprv v obývačke, ale potom som si uvedomila, že asi takto na očiach by nedala niečo čo by mne, alebo niekomu mohlo pomôcť utiecť. A preto som sa pomaly presunula do jej izby. Na moje počudovanie nechala svoju izbu otvorenú. Myslela som, že tak ako zamyká svoj dom, tak bude zamykať aj svoju izby. Ale potom som si uvedomila, že je to možno preto, lebo nič dôležité v nej nemôžem nájsť.

Keď som vošla do izby tak som sa presunula ku knižnici s knihami. Dúfala som, že možno tam by som niečo potrebné mohla nájsť. Hľadala som dlho, ale nič čo by mi mohlo pomôcť som nenašla. Jedine čo bolo aspoň trošku zaujímavé bolo, že Ema mala veľmi veľa knižiek o Spoločnosti. A to bolo veľmi prekvapivé na osoby, ktorá odišla zo spoločnosti a chcela začať nový život niekde kde ju nebude nič so Spoločnosťou spájať.

Zrazu som počula, že buchli vchodové dvere a vedela som že musím čo najskôr odísť z jej izby.

„Amara, kde si? Doniesla som niečo na jedenie a aj nejaký odkaz od pána Smitha." Zakričala za mnou Ema a ja som pomaly išla za ňou. Nechcela som aby videla na mne že sa niečo stalo.

„Ahoj, jéj ďakujem a o čo ide? Čo by len tak chcel odo mňa pán Smith?" Zasmiala som sa na silu a snažila som sa pôsobiť veselo.

„Tiež som bola prekvapená, že sa o teba tak zaujíma, keďže o nikoho z nás sa tak veľmi nezaujímal." Keď to povedala tak sa zarazila akoby povedala niečo čo nemala. „Teda... ja... No... chcel ti len povedať, že už pre teba našiel nový domov. Vieš, každému z nás on pridelí dom, byt, alebo nás dá k niekomu s kým budeme bývať. A teraz sa rozhodol postarať o teba. Ale aj tak budeš ešte musieť chvíľku bývať so mnou. Kým sa všetko vybaví, zariadi a tak." Povedala a snažila sa zahovoriť to čo povedala predtým.

„Ďakujem Ema. Nečakala som, že to bude tak skoro a .. a budeš mi aj chýbať keď už spolu nebudeme bývať. Neviem si predstaviť, že by som mala byť niekde sama." Povedala som jej úprimne.

„Možno tomu nebudeš veriť, ale aj ty mne budeš chýbať i keď to s tebou nie je najľahšie. Ale bolo milé mať nejakú spoločnosť pri sebe." Povedala smutne a bez ďalšieho slova sa začala venovať príprave jedla a mňa už ďalej ignorovala.

........

„Tak pani Summersová, dúfam, že sa Vám bude vaše nové bydlisko páčiť. Sám som ho pre Vás vyberal. Budete bývať blízko nás, mňa a ostatných, ktorí to tu riadia. Budeme Vás mať stále na očiach... Teda chcel som povedať, že budeme tu stále pre Vás." Zasmial sa a ja som sa tvárila, že som to nepočula a že som to ani nepochopila, že je to tak ako to povedal. Že ma bude mať stále na očiach a ja sa z tadiaľto nedostanem preč.

„Verím Vám a viem, že ste mi vybrali dobre. A že tu budem šťastná." Povedala som.