Prológ

220 10 0
                                    

„Preboha! Justin, brzdi!"

Nepočúval ma. Rútil sa ulicami v tme a snažil sa vyhnúť každej prekážke.
Búchala som ho päsťami do ruky. Ani sa nepohol. Vôbec ma nepočúval.
Sedela som na mieste spolujazdca a môj strach o holý život stále stúpal.
Prechádzali sme po starom moste, ktorý viedol späť do mesta.

Vtedy jeho zrak zostal na mne.

„Justin!"

Poslednýkrát som skríkla, keď moje oči zastali na dvoch svetlách, ktoré sa k nám rýchlo približovali.

Zrazu som pred sebou videla prázdno. Čiernočiernu tmu. A jediné, čo som počula, boli sirény.

Pod MostomWhere stories live. Discover now