37

39 0 0
                                    

Félix

Po všetkom, čo sa udialo som sa neodvážil ísť do školy. Nechcem ju vidieť. Nedokážem to. Veľmi mi chýba, no to už je úplne jedno. Mňa si nevybrala. Nemiluje ma. A ja jej nebudem prekážať.

V škole som sa neukázal ďalších pár dní. Z domu som nevychádzal a pri mame som sa poriadne ani nezastavil. Celý čas som s nikým neprehovoril. Iba sám v izbe zavretý, som sa topil v myšlienkach.

Ležal som na posteli a začul zvonček. Zbehol som dole ku dverám a v kukátku zazrel Zoe.

„Otvor! Viem, že si tam!" kričala a búchala na dvere.

Najskôr som nechcel, no predsalen som otvoril. Pozrela na mňa vyčítavým pohľadom a odhrnula si ryšavé vlasy z tváre.

„Čo si o sebe myslíš?" kričal po mne a vošla dnu do domu, pričom som ja len poslušne cúval do zadu.

„O čom to hovoríš?"

„O Victorii. Vieš ty vôbec čo sa stalo? Alebo si ju len ako taký zbabelec poslal do riti?" bola naozaj nahnevaná. Na to, aká bola maličká, bola naozaj zúrivá.

Mlčal som. Nevedel som čo povedať.

„Takže je to pravda. Ty nevieš čo sa stalo. Nevieš, prečo bola s Lucasom."

Pokrútil som hlavou a čakal, že odíde, no nevyzerala, že by sa chystala odísť.

„Ponúkni mi čaj a všetko ty vysvetlím." zaškerila sa na mňa, vyzula si topánky a sadla si na pohovku v obývačke. Nechápavo som sa na ňu díval, čo to vlastne robí.

„Tak? Bude ten čaj? Alebo si ho mám ísť spraviť sama?" drzo sa na mňa ocapila.

Nezostávalo mi nič iné, než spraviť jej ten čaj, keď som videl, že sa už zabývala na pohovke.
Po chvíli som si sadol oproti nej a na stôl položil horúci zelený čaj. Pomaly si z neho odpila, aby sa nepopálila a s úsmevom mi poďakovala.

„Félix ona ťa ľúbi." vážne na mňa pozrela.

„Hlúposť!" odvrkol som.

„Veľmi sa kvôli tebe trápi."

Na toto som jej nemal čo povedať. Aj ja sa trápim. Povzdychol som si a snažil sa počúvať ju.

„Ona sa nevrátila k Lucasovi." začala rozprávať.

„Veď sa vraj srdcervúco obíjmali na ulici. Čo iné by to znamenalo?" vyprskol som na ňu.

„Vraj? Takže ty si ich nevidel?" zostala naozaj zaskočená.

„Nie, nevidel. Sam mi to povedal. Videl ich."

„Sam? Sam Taylor?" vyvalila na mňa tie hnedé oči.

„Áno, čo je na tom?" nechápal som.

„Sam ich možno videl, no určite nevedel o čom sa rozprávali. Félix, ona ťa miluje. Len a len teba. Lucas si ju po škole zastavil a chcel ju dostať , začal ju objímať, no odmietla ho. Hral jej na city, ale ona sa nedala. Otočila sa mu chrbtom a to preto, lebo miluje teba. Nie jeho." snažila sa mi prehovoriť do duše.

„A prečo by som ti mal veriť?"

„Pretože je to pravda." povedala naozaj vážnym hlasom a zadívala sa mi do oči. Jej pohľad bol taký čistý a presvedčivý.

„Som hlupák." položil som tvár do dlaní a v duchu si všetko vyčítal.

„Áno, to si." zasmiala sa, oprela sa do pohovky a dopila svoj čaj.

„Tak už vypadni za ňou! Je tam, kde sa vždy rada a zároveň nerada vracia." žmurkla na mňa a usmiala sa.

„Ďakujem Zoe!" úprimne som sa usmial.

„Vporiadku Rómeo. Bež už! Ja sa vyprevadím aj sama." zasmiala sa a vyháňala ma preč.

Bol som jej naozaj vďačný. Nie je vždy všetko tak, ako sa zdá. Victoria ma naozaj miluje a ja milujem ju. Už ju musím len nájsť a všetko bude tak ako predtým.

Pod MostomOnde histórias criam vida. Descubra agora