Pod Mostom

12

Victoria

„Pripravená?" usmieva sa Zoe pred dverami. Úsmev jej opätujem a neisto sa zahľadím do zeme.

„Vypadáš skvelo!" hodí sa mi okolo krku.

„Ďakujem. Veď ty tiež."

„Tak poď! Už na nás čakajú." schmatne ma za ruku a začne ma ťahať k čiernemu autu.

Otvorila som dvere a na mieste vodiča sedel Zoein brat Gered. Gered so Zoe sú dvojičky. Aj on má ryšavé vlasy a Zoeine hnedé oči. Sú úplne rovnakí. Gered je fajn chlapec, aj keď so Zoe si nie sú až takí blízki. Často ich spolu nevidno.

„Zdravím." nezaujato povedal.

„Ahoj." mykla som kútikom úst.

„Zoe, kde to býva ten fagan?" zavrčal.

„Aký fagan? Veď si o necelý rok starší ako on." pregúlila očami, „o štyri ulice zaboč do ľava." dodala.

Gered sa nad jej poznámkou nepozastavoval a zaviezol nás presne pred Samov dom.

„O tri hodiny pre vás prídem. Nezabúdaj, čo ti povedala mama!" zamračí sa Gered na Zoe a odíde preč.

„Nenávidím ťa, Gered!" zamrmle si Zoe popod nos.

„Buď rada, že ho máš." pousmejem sa a spolu začneme kráčať po malom chodníčku k vchodovým dverám.

Kluď, Victoria. Je to len párty. Dám si colu a odídem si sadnúť na terasu.

„Vitajte!" obíjme nás naraz opitý Sam.

Sam Taylor nie je ničím zvláštny. Je to vysoký blonďák so zelenými očami, ktorý hrá v basketbalovom tíme. Ľudia ho majú radi iba kvôli jeho každoročným „ožran" párty.

Vošli sme dnu. V ľavo bol niečo ako tanečný parket, kde sa o seba obtieralo veľa spotených tiel a v pravo bola kuchyňa, kam si všetci chodili plniť kelímky alkoholom. Vbehla som do kuchyne, kde bolo pomenej ľudí a do pohára si naliala colu tak, ako som si sľúbila.

„Ahoj!" zacítila som ruku na svojom ramene.

„A-ahoj!" odľahlo mi, keď som zistila, že je to Lucas.

„Nechceš ísť so mnou von?" podišiel ku mne tak blízko, že som lopatkami narazila do kuchynskej linky. Z jeho úst bolo cítiť alkohol a jeho oči boli krvavo červené.

„M-myslím, že nie." snažila som sa spod neho dostať.

„Ale ja chcem, aby si so mnou išla von!" v jeho hlase bolo počuť hnev.

Silno ma zdrapil za ruku, no bránila som sa. Podarilo sa mi dostať sa z jeho zovretia a so slzami na kraji som sa ocitla pri parkete.

„To je predsa Justinova sestra." zakričal niekto a hudba stíchla. Všetci sa na mňa dívali. Z ich pohľadov som cítila odsúdenie a nechuť.
Vtedy som sa už úplne rozplakala a utekala som von z toho domu.

Félix

„To je predsa Justinova sestra." zakričal niekto a hudba stíchla.

Uvidel som ju ako stojí pri parkete. Začala utekať preč a vtedy som musel utekať za ňou. Sedela vonku pred domom na nízkom obrubníku. Bradu si opierala o kolená a počul som, ako plakala.

„Ak tu budeš sedieť, o chvíľu zamrzneš." podišiel som k nej. Pozrela na mňa cez slzavé oči, no hneď sa mi obrátila chrbtom.

„Choď preč!" rázne povedala.

„Nenechám ťa tu samú." položil som jej na ramená svoju bundu.

„Nechaj si svoju sprostú bundu!" skríkla a hodila ju na zem.

Ticho som tam stál a sledoval, ako sa stavia a uteká preč. Nesnažil som sa ju zastaviť. Nerobil som nič. Iba som tam ticho stál. Vtedy môj kameň na srdci narástol.

Opäť som sa popálil.

Žiadna bolesť. Žiaden strach. Žiadna ľútosť. Žiaden smútok. Znova som nič necítil.