7

87 8 0
                                    

Victoria

Dnes neprišiel do školy. Chcela som sa s ním lepšie porozprávať, no neprišiel.

Ani v další neprišiel. Možno len ochorel alebo niekam odcestoval.

Ani na tretí, štvrtý ani piaty deň neprišiel. Po týchto dňoch som ten čas prestala počítať a mňa sa začala zmocnovať panika.

Zoe sa ma stále snažila upokojovať, aj keď presne nevedela čo sa deje. Snažila som sa jej v rýchlosti vysvetliť čo sa stalo, no myslím si, že aj tak dokopy nič nepochopila.

Bol preč už niečo cez dva týždne. Cítim, akoby som stratila niečo dôležité. Niečo, čo ma drží pri živote.

Je to typ chlapca, ktorého neuvidím na ulici každý deň. Nie je to ten typ, ktorý ťa vysmeje za tvoje pocity. Ktorý ťa zbalí a vyspí sa s tebou pri prvej príležitosti. Félix je iný. Hoci je tajomný a všetky prejavy ľudskosti skrýva za ironický úsmev, viem, že je iný.

Chýbajú mi jeho oči. V živote som také oči ešte nevidela. Tmavé a záhadné. Nikto v nich nič nevidí. Ani vlastný odraz v nich nie  je vidno. Je to naozaj veľmi divné, no svojim spôsobom je to úžasné. A jedinečné.

Chýba mi. Cítim, že ho potrebujem. Chcem toho chlapca chrániť. Chcem mu byť oporou. Chcem, aby bol šťastný. A viem, že keď Félix nebude v mojej blízkosti, tak ani ja nebudem šťastná.

Vidím v ňom Justina. Ešte v nikom som nevidela to, čo vidím v ňom. Cítim takú istú lásku, akú mi dával Justin. Bratskú lásku.
Neviem čo sa stalo ani prečo odišiel. No začínam si myslieť, že už sa nevráti. Čo ak odišiel kvôli mne? Čo ak on necíti, to čo ja a snaží sa odo mňa držať čo najďalej? Skutočný dôvod sa asi nikdy nedozviem.

Pod MostomWhere stories live. Discover now