Pod Mostom

22

Victoria

Po necelej hodine a pol som sa konečne vymotala z domu, kráčajúc k baru. Mala som na sebe čierne puzdrové šaty po kolená. Nebolo najteplejšie, no ten kúsok som vpohode prešla. Makeup mi trval oveľa dlhšie ako som čakala, no nakoniec sa mi celkom pekne vydaril. Bola som so sebou spokojná. Bola som pripravená odreagovať sa. Pri bare už netrpezlivo dupkala nohou malá Zoe. Mala na sebe biely top a bledo fialovú mini sukňu. Bola veľmi zlatá.

„Ahoj!" hodila som sa jej okolo drobného krku.

„No konečne!" pregúlila očami a zasmiala sa.

„Vypadáš naozaj úžasne." pochválila ma.

„Veď ty tiež." zasmiali sme sa.

Otvorila  som dvere a vstúpila do baru. Zoe vošla hneď po mne. Všade boli zabávajúci sa ľudia. Niektorí tancovali, ostatní popíjali a niektorí sa proste len snažili rozprávať sa cez veľmi hlasnú hudbu. Usadili sme sa k stolu a ja som sa vybrala k baru pre nejaké drinky.

„Vodku s džúsom. Dvakrát." usmiala som sa na celkom zlatého čašníka.

O chvíľku mi podal dva poháriky a spokojne som ich zaniesla k nášmu stolu. Zoe na mňa už netrpezlivo čakala s cigaretou v ruke. Nikdy mi neprekážali ľudia, ktorí fajčili v mojej prítomnosti. Sama som si niekedy zápalila. No iba príležitostne. A kedy by bola lepšia príležitosť, ako teraz? Vytiahla som cigaretu zo Zoeinej krabičky a zápalila ju. Spoločne sme do seba naliali vodku a tentokrát som poslala pre ďalšie Zoe. Hneď ako odišla, všimla som si jedného chlapa, ktorý sa na mňa neustále díval. Sedel pri stole na opačnom konci miestnosti. Do tváre mu nebolo vidno, no ani postavou mi nebol nijako známy. Sedel sám. Nespúšťal zo mňa oči a chvíľu to vyzeralo, ako keby sa ani nehýbal. Svoju pozornosť som upriamila na prichádzajúcu Zoe s ďalšími dvoma pohárikmy. Tento rituál sme opakovali asi šesťkrát. Bola som už celkom dosť opitá, keď ma niekto strhol za ruku a dovliekol na parket. Začala som šialene tancovať. Možno sama, možno s niekym iným. Neviem. Nikomu som nevidela do tváre. Zacítila som dotyk na mojom zadku. Niekto ma zo zadu začal chytať po celom tele. Otočila som sa, že mu jednu strelím, no niekto to stihol spraviť za mňa. Videla som, ako sa pri mne začali biť dvaja chlapi. Hneď som sa od nich vzdialila, keď ma niekto zdrapil za ruku a začal ma ťahať von z baru. Nevedela som kto to je. Videla som iba chlapa s kapucňou.

„Pusti ma!" kričala som a snažila sa mu vyvliecť zo zovretia.

Ten chlap, ktorému som nevidela do tváre ma naložil do auta na miesto spolujazdca. Sadol si za volant a ja som začala kričať, aby ma nechal tak. Bola som taká vystrašená, že som aj zabudla na to, že som opitá. Nevedela som kto to je. Ešte nikdy som sa takto nebála. Pomaly som sa začala lúčiť so svojim životom. Vtedy si dal dole kapucňu z hlavy a mne skoro vyskočilo srdce z hrude.

„Ani slovo!" prehovoril chladným hlasom.

V ústach sa mu zablyšťal piercing, a vtedy som si bola konečne istá. Bola som vystrašená, no zároveň rada, že ho vidím. Že to bol práve on, kto ma zachránil z tej bitky. Že si ma zastal. Že to bol on, kto sa na mňa díval z druhej strany miestnosti. Strčil si cigaretu do úst, zapálil ju a naštartoval auto. Zastavil až pred pre mňa neznámym, veľkým domom. Vonku bola tma a viditeľnosť bola takmer nemožná. Chytil ma za ruku a ťahal ma do toho domu.

Ani som si ho poriadne nestihla obzrieť, a už som bola vo veľkej tmavej izbe. Otočila som sa na Félixa, ktorý ma sledoval spomedzi dverí. Podišiel ku mne, uložil ma do postele a hneď na to odišiel z izby. Chcela som zaspať, no nešlo to. Točila sa mi hlava a bola mi zima. Po pár minútach sa pomaly otvorili dvere. Zatvorila som oči a predstierala spánok. Počula som, ako sa ku mne priblížil. Vyzliekol si tričko a ľahol si za mňa. Cítila som, ako sa jeho hruď opierala o môj chrbát. Cítila som jeho teplý dych na mojom krku. Bol tak veľmi blízko. Bol nebezpečne blízko.