Pod Mostom

24

Victoria

„Vick?" sledoval ma Lucas z auta.
„Čo tu robíš?"

Po jeho otázke som sa naňho jemne usmiala. Snažila som sa zakryť všetkú tú bolesť, ktorú dom cítila. Lucas sa tváril všelijako. No myslím si, že ma veľmi rýchlo odhalil.

„Idem domov." venovala som mu krátky pohľad.

Zastavil auto a vystúpil. Podišiel ku mne, otvoril dvere a pomohol mi nastúpiť do auta. Neprotestovala som. Vlastne som bola celkom rada, pretože som ani poriadne nevedela, v ktorej časti mesta som.

„Lucas, to nie je nutné."

„Je to nutné!" milo sa na mňa usmial a naštartoval auto. Zastavil až pred mojim domom, kde mi galantne otvoril dvere a pomohol mi vystúpiť.

„Ďakujem ti, Lucas!" úprimne som sa usmiala.

„Vick, počkaj!" zakričal na mňa.
Otočila som sa a podišla naspäť k nemu.

„Vieš... no, už... už si si rozmyslela, či so mnou pôjdeš na kávu?" chytil sa za zátylok a sledoval ma jeho modrými očami.

„Pôjdem s tebou na kávu." usmiala som sa.

„Super, tak o štvrtej ťa môžem vyzdvihnúť?" neisto sa spýtal a prehrnul si vlasy za ucho.

„Budem ťa čakať, ale teraz už musím ísť." vtísla som mu rýchly bozk na líce a zabuchla som za sebou dvere.

Moje telo napĺňal zvláštny pocit. Bola som rada, že som Lucasa stretla. A vlastne sa aj celkom teším na to „rande", teda iba ak sa to dá nazvať rande.

Ani som sa nenazdala a ručičky na hodinách ukazovali trištvrte na štyri. Obliekla som si biele rifle a k tomu čierne tričko, veď ideme len do kaviarne. Ani s makeupom som to neprehnala a vlasy som si nechala rozpustné. Mala som trocha trému. Lucas ku mne nebol milý na tej párty. Nebol milý ani k Félixovi, keď prišiel na školu. Možno to nakoniec nebol až tak dobrý nápad. Ani Zoe nebude nadšená.
Z premýšľania ma vytrhol zvonček. Utekala som otvoriť dvere, v ktorých stál vysmiaty Lucas. Mal na sebe čierne potrhané rifle a tmavomodré tričko. Jeho vlasy boli dokonalo upravené. Bol naozaj neodolateľný.

„Ideme?" podával mi ruku s úsmevom.

„Môžeme." krátko som sa pousmiala a prijala jeho ruku.

Lucas mi otvoril dvere auta, aby som si mohla sadnúť. Naštartoval a zastavil až pred malou kaviarňou na konci mesta. Bolo to útulné miestečko s malou terasou. Vnútri bolo niekoľko vyzdobených stolov, na stenách vyseli prekrásne obrazy a miestnosť zdobili malé červené kvietočky. Vonku na terase bolo tiež pár vyzdobených stolov. Celý priestor bol obkolesený menším okrasným plotom a po obvode ho zdobili malé palmy omotané svetielkami. Vyzeralo to tam naozaj krásne.
S Lucasom sme si sadli na terasu, kde nebolo až tak veľa ľudí a obaja sme začali čítať nápojový lístok.

„Ja si dám Espresso s mliekom." povedal Lucas čašníčke, ktorá obsluhovala náš stôl.

„Ja vás poprosím karamelové Cappuccino." usmiala som sa a čašníčka nám o necelých päť minút priniesla objednávku.

„Som rád, že si prijala pozvanie." povedal Lucas po niekoľkých minútach trapného ticha.

„Rada som ho prijala." usmiala som sa, no v tom mi prišla na um spomienka z tej párty. Nedalo mi to a musela som mu o tom povedať.

„Vtedy na tej Samovej párty..." začala som rozprávať, no prerušil ma.

„Ach, dúfal som, že to nespomenieš." chytil sa za zátylok.

„Prepáč mi to." chytil ma za ruku, „bol som opitý a ani si poriadne nepamätám čo presne som robil." zosmutnel.

„To je vporiadku. Čo sa stalo, stalo sa." usmiala som sa, aj keď ma to trápilo.

Aj jeho to trápilo. Cítil sa trápne. Myslím si, že si je vedomý toho, čo vtedy spravil, no nemala som chuť to ďalej riešiť. Rýchlo som zmenila tému a opäť navodila dobrú atmosféru. Rozprávali sme sa takmer o všetkom. O škole, priateľoch, rodine, vzťahoch, o seriáloch, filmoch... Bol to naozaj skvelý večer a myslím si, že tento Lucas Smith nie je až taký hlupák, ako som si myslela. Večer ma zaviezol domov. Vystúpili sme z auta a Lucas ma odprevadil až po dvere. Sledovali sme obaja oči toho druhého.

„Tak teda, dobrú noc!" potichu som povedala a vtísla mu bozk na líce.

Lucas ma chytil za lakeť, otočil si ma k sebe a spojil naše pery. Vášnivo ma bozkával. Jeho pery boli mäkké a sladké. Páčilo sa mi to, nechcela som aby prestal, no musel. Odlepili sme sa od seba a on mi s neodolateľným úsmevom zaželal sladké sny.