Pod Mostom

27

Félix

Vystúpil som z auta a zamieril si to rovno na most. Zaparkoval som ďalej, aby som nad tým mohol porozmýšlať. Bola tma, nič som poriadne nevidel. Zapálil som si cigaretu a premietal si v hlave čo jej poviem.

„Hej, Victoria! Ahoj! Vieš... vlastne som si uvedomil, že si jediný človek, ktorý ma tu drží pri živote a nemôžem bez teba žiť a vlastne ťa milujem."

Bože, to je tak presladené a trápne, až mi zostalo zle. Ako jej to mám sakra povedať? Kráčal som úzkou cestičkou a fajčil už tretiu cigaretu. Stále som sa díval do zeme, až som sa dostal na most. No iba na začiatok. To, čo som pred sebou uvidel ma úplne rozhodilo. Stála tam. Uprostred mosta. S Lucasom Smithom.
Zostal som tam stáť ako obarený. Všetka moja nádej sa vyparila. Na pár sekúnd som zavrel oči a prial si, aby sa mi to len snívalo, no nebolo tak. Zlomil sa vo mne ten jediný, neznámy cit, ktorý Victoria celú tú dobu budovala. Zmizol.

„Félix?" skríkla na mňa, keď ma tam uvidela stáť. Obaja sa na mňa prekvapene dívali.

„Ahoj!" pozdravila ma.

„Ahoj!" mykol som kútikom.

„Čo tu robíš? Potrebuješ niečo?" spýtala sa.

„Vlastne, už nič. Práve som na odchode." snažil som sa zakryť som trasúci sa hlas.

Otočil som sa a odkráčal preč.
Bolel ma hrudník. Tá bolesť mi vystreľovala až do hlavy. Myslel som si, že zomriem od bolesti. Po chvíli sa tá bolesť zmenila na obrovský hnev. Mal som chuť niečo roztrieskať. Extrémnu chuť. No ani to netrvalo večne a mňa sa zmocnil smútok. Sadol som si do auta a otvoril si okno. Zapálil som si cigaretu, párkrát si potiahol a vtedy to prišlo. Po veľmi dlhej dobe mi začali tiecť slzy.

Ani po týždni ten smútok neprešiel. Zdôveril som sa pánovi Foxterovi, no jeho odpoveď bola iba „Tak to v živote často chodí." Na zápästiach sa mi nazbieralo pár ďalších rýh, aj keď som Foxterovi sľúbil, že to viackrát neurobím. Odvtedy som ju vlastne ani nevidel. Mama je preč, niekde na služobnej ceste. Zamkol som dvere a pozastieral všetky okná. Už nejakú dobu mám vypnutý telefón, aby ma niekto náhodou zháňal. Párkrát mi už niekto klopal na dvere, no tváril som sa, že tu nie som. Nechcem nikoho vidieť, chcem byť sám. Schúlený na zemi v rohu svojej izby.

Som chorý.
Som chorý z teba, Victoria Scottová.