Pod Mostom

1

Život je plný prekážok. Plný očakávania a prekvapení. Ak je váš život bezstarostnný, môžete si byť istý, že ste sa so skutočným životom ešte nestretli.

Volám sa Victoria Scott. Mám 17 rokov a vlastne už som jedináčik. Pred necelým rokom, môj brat Justin, zomrel počas autohavárie.
Jeho smrť bola pre každého ťažká, najmä pre mňa. S Justinom sme boli ako jeden. Bola som jeho mladšia sestrička, na ktorú by si nikdy nedal dopustiť.

V ten večer však bolo niečo iné. Justin ma ignoroval skoro celý večer na tej párty. Nevedela som prečo, no vedela som, že bol veľmi nahnevaný. Nad ránom sme odchádzali autom. Sadol za volant a ja na miesto spolujazdca. Vonku bola tma a hmla sa rozliehala celým mestom. Celú cestu sme spolu neprehovorili, no na moste sa na mňa konečne aspoň pozrel. A práve tento pohľad bol tým osudným. Justin nesledoval cestu a narazili sme do kamióna, ktorý išiel pred nami. Vyviazla som so zlomenou nohou a rozbitou hlavou, no pre Justina bola táto havária koncom.

Viem, že to bola moja vina. Ja som ho prinútila pozrieť sa na mňa. Keby nebolo mňa, mohol aj naďalej žiť a čeliť iným prekážkam a zbytočným veciam v živote. Viním sa za jeho smrť. Každý ma viní za jeho smrť. Moji rodičia ma vinia za jeho smrť, aj keď ma stále presviedčajú o opaku. Viem, čo si o mne všetci myslia.

Justina mal každý rád. Vždy sa usmieval a sršal optimizmom. Nemal žiadnych nepriateľov. Bol to úžasný brat a skvelý kamarát. Nemal žiadnu priateľku, no dievčatá sa oň bili. Prijali ho na vysokú školu, no prvého dňa sa nedožil. Ľudia po mne v škole niekedy kričia, že ja som mala byť tá, čo mala zomrieť. A možno majú pravdu. Mala som zomrieť namiesto Justina. Moje nekonečné trápenie by konečne skončilo a veľa ľuďom by odľahlo. Namiesto toho musím teraz žiť s obrovskou dierou v srdci.