Pod Mostom

30

Victoria

18:27: Ahoj Vick! Chcel som sa ťa spýtať, či by si budúci týždeň nezašla niekam, napríklad do kina :)) Mimochodom, videl som ťa dnes na obede s tým čudákom. Dávaj si naňho prosím pozor. PS: Chýbaš mi! -Lucas

Chvíľu som čumela do telefónu po prečítaní tejto správy. Zostala som v nemom úžase, keďže mi ešte aj po dnešku napísal. Keď ma videl v jedálni s Félixom, musí vedieť, že som ho ja videla s jednou zo sestier Mackienziových. Hádam to nie je až taký chudák, aby mi ešte aj písal. Omyl. Je to totálny chudák. Prečo som len ja vtedy nepočúvala Zoe a nedržala sa od neho čo najďalej. Netrápi ma to. Vraj „chcel som sa ťa spýtať, či by si budúci týždeň nezašla niekam..." Asi Mackienziová budúci týždeň nemá čas, tak napísal mne. Na tú esemesku som mu nemala v pláne odpísať. Je to úplný idiot.

Idem s Félixom von len kvôli tomu, že žiarlim na Lucasa? Nie. Lucas je chudák a Félix je... Félix je iný. Stále ma zožierala tá myšlienka, že možno idem von s Félixom kvôli žiarlivosti. Nechcela som si to pripustiť, no mohla to byť pravda.

„Ahoj Zoe, mám taký problém. Písal mi Lucas..." volala som Zoe a v momente som jej všetko vyrozprávala. O Lucasovej správe, o tom „rande" s Félixom a aj o tých hlúpych pochybnostiach.

„Pane Bože Vick! Vysvetlíš mi niekedy ako môžeš byť taká sprostá?" skríkla Zoe do telefónu.

„Fakt ti ďakujem." arogantne som odvrkla.

„Pozri Vick. O pár hodín máš mať rande s Félixom. Konečne! Ty a Félix ste spriaznené duše. Choď s ním a vtedy zistíš, či sú tvoje pochybnosti správne alebo nie." kludnila svoj tón hlasu.

„Máš pravdu. Ďakujem ti Zoe, si poklad. Maj sa!"

„Držím palce. Fandím vám." skríkla do telefónu a zložila hovor.

Zoe má vždy vo všetkom pravdu. Ona naozaj vie, čo je pre mňa dobré viac, ako ja sama. Niekedy by som chcela byť ako ona. Zoe nemá s ničím problémy. Dobre sa učí, v rodine nemajú taktiež žiadne problémy, má naozaj veľa kamarátov a vzťahy nikdy nejako extra neriešila. Má skvelý a bezstarostný život.

Zamierila som si to do kúpeľne, kde som si dopriala horúcu sprchu. Obliekla som si čierne nenápadné šaty nad kolená a čiernu koženú bundu. Vlasy som si jemne natočila a s makeupom som sa naozaj veľmi snažila vyčarovať na mojej tvári niečo pekné. Keď som sa pozrela na hodiny, oblial ma studený pot. Každú chvíľu by mal prísť Félix a ja som bola stále nervóznejšia a nervóznejšia.

O pár minút zazvonil zvonček a ja som sa rýchlosťou svetla rozbehla otvoriť dvere.
Fajn Victoria. Ukľudni sa. Je to len rande.
Stál tam, mierne zhrbený. Prvé čo ma na ňom zaujalo, boli jeho vlasy. Mal ich upravené. Nie tak, ako vždy. Boli učesané na stranu. Mal na sebe čierne potrhané rifle a ako vždy, svoju obrovskú čiernu rifľovú bundu. Moje oči sa okamžite zabodli do tých jeho. Milovala som ich. Milovala som tú čiernu farbu. Vždy keď som sa do nich dívala, videla som svetlo. Jedine svetlo v tých tmavých očiach. Vedela by som sa do nich pozerať celé dni aj noci. Také krásne boli jeho oči.

„Nový účes?" usmiala som sa ešte skôr, ako sme sa stihli pozdraviť. Musela som nejako odvrátiť svoju pozornosť od jeho očí.

„Tak predsa len si si všimla." zarehotal sa.

„Páči sa mi." skonštatovala som a zahrabla mu rukou do vlasov.
„Ale nemám rada zmeny." tešila som sa z toho, ako som mu rozstrapatila vlasy.

„Už som si myslel, že budem musieť takto vyzerať celý večer." zasmial sa. „Ale ty vyzeráš celkom fajn." pozrel na mňa neutrálnym pohľadom.

„Celkom fajn? Vieš koľko roboty s tým bolo?" nahnevane som skríkla.

„Ani ja nemám rád zmeny. A úprimne, rovné vlasy ti seknú viac. Ale tvoja snaha o to, aby si sa mi páčila sa cení." povedal tým svojim ironickým tónom hlasu.

„Nejako ti stúplo sebavedomie, nemyslíš?" zasmiala som sa.

„Hmm, ani nie. Nepáčim sa ti takýto? Myslel som si, že sa ti bude páčiť správanie toho paka Lucasa." smial sa.

„Félix!" tresla som ho päsťou do ramena, no nemohla som sa prestať smiať.

„Tak poď už, kým ma tu úplne nezbiješ." podal mi ruku, ktorú som s radosťou prijala a spoločne sme vykročili von.