Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~2~

,,Hej, Maličký!'' skríkol po mne niekto, no ja som nemal v pláne sa otočiť. ,,Maličký, keď sa s tebou niekto rozpráva, mal by si sa mu pozerať do očí!'' Takto na mňa pokrikovali, až kým ma jeden z nich nepotkol. Zletel som na zem a dosť bolestivo si udrel ruku. ,,Mal by si sa naučiť normálne chodiť alebo nechodiť vôbec.'' zasmial sa Min Yoongi. Samozrejme, že jeho spoločníci Kim Taehyung a Kim Namjoon sa zasmiali s ním.

Urobia všetko čo im povie, ako psi. Postavil som sa zo zeme, oprášil sa od prachu, čo bol na zemi a mobil s popraskaným displejom si zastrčil do vrecka čiernych džínsov. ,,Dúfam, že si spokojný a že mi dáš na dnes pokoj.'' zafrflal som a otočil sa na odchod.

,,No tak pozór. Maličkému sa zdvihlo sebavedomie a už dokáže aj niečo povedať bez toho, aby sa triasol!'' zasmial sa Namjoon a zastrčil si ruky vreciek. V skutočnosti som sa triasol ako ratlík, ale to nemohli vidieť. ,,To sme tu už dlho nemali.'' zasmial sa Taehyung a rukou si z čela odhrnul ofinu modrých vlasov. ,,Myslím, že by ti mal niekto ukázať tvoje miesto.''

V momente som sa rozbehol do školy a radšej sa ani neobzrel. Za mnou sa šikanátori nahlas rozosmiali. Vbehol som do triedy a sadol si na svoje miesto. Započul som ešte pár poznámok na moju adresu, no neriešil som to. Do triedy prišiel Jimin a sadol si predo mňa. Otočil sa ku mne a začali sme sa spolu rozprávať. On je jediný s kým sa rozprávam a poznám od malička. 

Chvíľu po Jiminovi sa do triedy dovalili šikanátori s doprovodom učiteľky. Sadli si na svoje miesta a pozerali na nás. Keby tu nebol Jimin, určite by neboli ticho a nesedeli na svojich miestach. Učiteľka za katedrou zapísala zapísala chýbajúcich a vyvolávala odpovedať. ,,Taehyung, vy máte málo známok. Nože mi poďte zopakovať učivo z minulej hodiny.'' vyzvala Taehyunga učiteľka. On s veľkou nechuťou vstal a postavil sa pred tabuľu.

Nevedel skoro nič, ale učiteľka ho predsa posadila s lepšou známkou, akej bola jeho odpoveď hodná. Sadol si späť na miesto a začal sa hojdať. Všetci normálni ľudia by si začali odpisovať poznámky z tabule alebo aspoň počúvali výklad učiteľky, ale podotýkam, NORMALNI a to šikanátori neboli. Začali do mňa hádzať oslintané papieriky. Snažil som sa to ignorovať, no keď mi už asi piaty papierik strelil do hlavy, vybuchol som.

,,Môžeš s tým prestať ty negramotný debil?!'' zavrčal som na celú triedu a obrátil sa k, o dve lavice ďalej, sediacemu Yoongimu. ,,Maličký, týždeň po škole. Na mojich hodinách sa nenadáva a nevykrikuje.'' zasyčala učiteľka a ďalej písala na tabuľu. ,,Ale-''

,,Žiadne ale! Ste týždeň po škole!'' buchla rukou po stole. Zazrel som na ostatných šikanátorov, ktorí ledva zadržali smiech a vrátil sa k odpisovaniu poznámok.