Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~27~

,,Maličký, odveziem ťa domov a-''

,,N-nevolaj ma Maličký. Tak m-ma volajú len tí, ktorý ma ne-nepoznajú a-alebo neznášajú.'' povedal a pozrel mi do očí.

,,A ako ťa mám volať?'' spýtal som sa. Možno mi povie svoje meno a budem prvý, kto ho bude vedieť. Až na Jimina.

,,V-Volám sa JungKook, ale m-môžeš ma volať Kook. Len nie v-v škole.'' povedal.

JungKook. To jedno slovo mi hralo v mysli. Konečne viem jeho meno. Myslel som, že sa na mieste rozplačem od šťastia. ,,Fajn, ale teraz ťa musím odniesť domov...''

,,Nie, ku m-mne nie. M-Mama je doma a ťažko b-by sa to vysvetľovalo.'' fňukol a s mojom pomocou sa postavil.

,,Fajn, tak ku mne. Rodičia sú stále preč.'' povedal som a on prikývol. Mikina na ňom vysela a v rukávoch nebolo vidieť jeho ruky, len špičky prstov. Bol taký drobný a krehký...

,,P-Počkaj, vezmem si t-telefón.'' povedal a vytrhol ma tým z myslenia o jeho drobnej bytosti. Videl som si červené líce, ktoré sa pomaličky sfarbovalo do fialovo modra.

Zrejme sa bránil.

Samozrejme, že sa bránil ty pako. Videl som, že je ešte roztrasený z toho, čo sa stalo, no snažil sa nedať to na javo. ,,A p-prečo si bol v škole? Nemal si byť n-náhodou doma?'' spýtal sa.

,,Mal, ale musel som učke pomáhať s testovaním hasiacich prístrojov.'' povedal som a spustil ruky pozdĺž svojho tela. Omylom som sa pri tom rukou dotkol tej Kookieho. Ruku trochu stiahol k telu a snažil sa tváriť, že jeho červené Vansy sú naozaj zaujímavé.

Líčka mu trochu sčervenali, vyzeral ako zajačik. Roztomilo.

,,Kde máš tašku?'' spýtal som sa ho cestou po chodbe.

,,Doma. Zabudol som, že mám poškolu a tak som šiel domov. Potom som si spomenul a utekal sem.'' povedal.

,,Som tu autom. Chceš sedieť vpredu alebo vzadu?'' spýtal som sa.

,,Ty máš auto?'' nedalo sa v jeho tvári prehliadnuť prekvapenie.

,,Áno, aj motorku.'' pochválil som sa.

,,Niekedy ma musíš previesť.'' teraz mu v očiach hrali aj iskričky.

,,Neboj sa.'' žmurkol som, postrapatil mu vlasy a vyložil si ruku okolo jeho pliec. Prekvapivo mu to nevadilo, len sa trošku začervenal. Oprava, začal horieť. Bol červenší ako tie Vansy, na ktoré sa tak uprene pozeral.

Dokonca bol červenší, ako tie hasiace prístroje, ktoré som pred chvíľou s učiteľkou kontroloval. Uvedomil som si, že k osobe vedľa mňa začínam niečo cítiť. Náklonnosť?