Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~38~

,,Nepozrieme si ešte niečo?'' spýtal Taehyung, zatiaľ čo ja som prikrývol. Ležal som na jeho stehnách a pomaly zaspával, hoci bolo ráno.

,,Taehyung, prečo je môj život tak pokazený?'' spýtal som sa k nemu tak, aby som si mohol schovať tvár do jeho brucha.

,,No ták, Kookie, ty nemáš pokazený život. Len proste nemáš vkus na ľudí a začínaš si s nesprávnymi.'' povedal a začal ma hladkať po chrbte.

,,Prečo to urobil? Poznali sme sa 14 rokov a povedal, že tu bude stále so mnou, že ma neopustí.'' povedal som a pozrel sa na Taehyunga. Hľadel na mňa a rozmýšľal.

,,Je to debil.'' povedal nakoniec.

,,Súhlasím. Je to debil.'' zasmial som sa a viacej sa na neho natisol.

,,Od kedy si tak prítulný?'' spýtal sa.

,,Od vtedy, čo som sa stratil v lese. Ale ak ti to vadí, môžem ísť preč.'' povedal som a začal sa dvíhať. Taehyung ma dal hneď naspäť a ja som sa zasmial. Je to akoby sme sa poznali niekoľko rokov a pri tom je to len pár týždňov, nanajvýš mesiacov.

,,Pozrieme si ešte niečo?''

,,Niečo desivé.''

,,Kookie je na horory, hej?'' zasmial sa a pomocou ovládača to zapol.

,,Ani nie, ale mám chuť sa báť.'' povedal som a otočil sa k telke. Taehyung ma hladkal po hlave, pleci a zase naspäť. Síce som ten horor, ktorý zapol, videl, aj tak som sa trochu bál. Viac som sa ale smial na tom, ako sa Taehyung vždy vystrašil.

PO FILME
,,Už nikdy nebudem pozerať horor.'' povedal Taehyung a vystrel sa.

,,Prečo? Bojíš sa?'' podpichol som.

,,Možno.'' zasmial sa a odložil deku, ktorou som bol zakrytý.

,,Vie mama, že som tu?' zrazu ma napadlo.

,,Áno, vie, písal som jej cez tvoj mobil, že si u mňa a že sa dnes vrátiš.'' povedal a zmizol v kuchyni.

,,Nie si hladný?'' spýtal sa. Ako naschvál mi zaškvŕkalo v bruchu na čo sa Taehyung zasmial.

,,Beriem to ako áno.'' povedal a objednal pizzu.

,,Kedy si sa stihol presťahovať?'' spýtal som sa.

,,Vtedy, keď sme sa pohádali.'' povedal a sklopil pohľad.

,,Prepáč. Prepáč za to, ako som sa správal v ten deň. Naozaj ma to mrzí.'' povedal a bolo vidieť, že je mu to ľúto. Aj keď si poslednou dobou už nie som ničím istý.

,,Je to v poriadku. Vieš, nechcem, aby sme sa sa hádali. Si jediný, kto mi zostal. Mama sa neráta.'' usmial som sa na neho a nechal sa ním objať. Boli sme spolu celý deň, až kým som večer neodišiel domov.

Znepokojovalo ma však to, že som v kúpeľni medzi uterákmi našiel jeho zásobu cigariet, ktorých nebolo málo.