Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~12~

,,Kookie?'' ozvalo sa od dverí a mne sa zastavilo srdce. Nerob mi šoky.

,,Mami?''

,,Pôjdem na chodbu, nechám vám súkromie.'' povedal Jimin a stratil sa na chodbe. Na sucho som prehltol a čelil maminnu pohľadu. Ona ma vydedí.

,,Prečo si v nemocnici?''

,,Som gay.''

,,Čože?''

,,Čo?''

,,Gay?''

,,No, asi áno ...*povzdych* pochopím, ak ma vyhodíš z domu, pretneš so mnou všetky kontakty a podobne. Hah, veď kto by chcel mať za syna gaya?'' zasmial som sa, aj keď sa mi chcelo plakať.

,,Kookie, prečo by som to robila? Si môj syn a ja ťa ľúbim takého, aký si. Síce je to šok, ale môj vzťah a postoj k tebe sa nemení. Predstavovala som si, že mi syn raz privedie priateľku a nie priateľa, no je to tvoje rozhodnutie.'' usmiala sa, podišla ku mne a pobozkala ma na čelo. Pohladila ma po vlasoch, no hneď zvážnela. ,,A teraz mi vysvetli, prečo si v nemocnici.''

Nemôžem, nechcem. Odvrátil som hlavu na druhú stranu a zahľadel sa do okna.

,,Kookie, povedz mi to.'' naliehala a bolo počuť, že sa bojí.

,,Prepáč. Nemôžem.'' zašepkal som a zadržal slzy.

,,Ani mne to nechcel povedať. Nedostanete to z neho.'' zasmial sa Jimin, ktorý práve vošiel do miestnosti. Vďačne som sa na neho usmial. Toto malé klamstvo mi práve asi zachránilo život. Posunul som sa na posteli tak, aby si Jimin mohol sadnúť.

,,Doma to z neho vytlčiem. To si píš.'' žmurkla na Jimina mama a začala sa hrabať v kabelke. ,,Priniesla som ti obed. Určite tu varia hrozne.'' zašepkala a rozhliadla sa okolo, či tu nie je nejaký doktor.

,,Mami, ja teraz nem-''

,,Teraz asi nemôžeš veľmi jesť, ale aj tak.'' usmiala sa a vybrala z kabelky červenú misku, ktorú následne položila na stolík.

,,Jimin, ako sa má mama?'' spýtala sa a sadla si na stoličku vedľa postele. Prehodila nohu cez nohu a oprela sa, ako správna dáma.

,,Dobre a čo vy?''

,,Ujde to. Len Kookie mi robí problémy, však chlapče.'' zasmiala sa a pozrela na mňa. Takto sa rozprávali až dovtedy, kým musela mama odísť. Predtým než odišla, ma pobozkala na líce a odišla.