Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~17~

Na zemi ležal Taehyung s krvavou tvárou a natrhnutým tričkom.

,,Taehyung, čo sa stalo?'' spýtal som sa a pomohol mu vstať.

,,Tí dvaja chceli ísť za tebou a znova ťa zmaľovať do dúhova. Zastavil som ich a takto to skončilo.'' povedal.

,,Ale prečo si ich zastavil? Prečo si mi chcel pomôcť?''

,,Dohodli sme sa, že ti prestanem ubližovať. A navyše, sme priatelia.'' vzdychol a chytil si hrudník. Sladké.

,,Asi z tých sladkých slov dostanem cukrovku.'' ozvalo sa za nami a mi sme zastali na mieste. Stál tam Yoongi, Namjoon bol ešte stále omráčený.

,,Taehyung, myslel som, že ti môžem dôverovať. Ale ako vidím, radšej držíš so slabšou stranou, ako s niekým lepším. Už mi nič nebráni všetkým povedať, čo naozaj si.'' zasmial sa Yoongi. Pár ľudí čo išli popred školu sa za nami otočilo. ,,Nás milovaný Kim Taehyung je teplý! Počujete dobre, je bisexuál!'' kričal a popri tom sa smial.

,,Je to pravda?'' pozrel som sa na neho.

Prikývol a vzdychol. ,,Je,'' zavrel oči, ,,teraz to už vieš. Nie ste s Jiminom jediný na škole.''

,,Jimin nie je gay.''

,,Ani bisexuál?''

,,Nie.''

,,Ale vyzerá ako gay.''

Yoongi sa psychopaticky dosmial a opäť odpadol. Hľadeli sme na neho ako keby bol psychiatrický prípad. ,,Najlepšie by bolo zavrieť ho niekam na samotku.'' povedal som načo sa Tae zasmial.

,,Odnes ma, prosím, ku mne. Rodičia nie sú doma.'' sykol a ja som vykročil.

,,Kam šli tvoji rodičia?''

,,Preč.''

Viac som sa ho už nepýtal, pretože som videl, že ho každé slovo bolí. Veľmi dobre ten pocit poznám, zažíval som ho často. Navigoval ma až k veľkému bielemu domu.

Taehyung mi podal kľúče, čo mal vo vrecku a ja som jednou rukou odomkol. Druhou som podopieral jeho. Zavrel som za nami dvere a odvliekol ho do jeho izby, ktorá bola na poschodí. Položil som ho na posteľ a hodil tašku do kúta. Na to, že tu býva chlapec a ešte k tomu Taehyung, je tu poriadok.

Vyzliekol som mu tenkú bundu,  čo mal na sebe, aby bol len v tričku a odbehol do kúpeľne. Tam som našiel toaletný papier, ktorý som namočil vo vode a vyčistil ním Taehyungovi tvár. Medzitým ako som bol v kúpeľni, zaspal.

Jemne som mu vreckovkou prechádzal po tvári a dával pozor, aby sa nezobudil. Jeho tvár bola uvoľnená a dovolím si dokonca povedať, že vyzeral roztomilo. V škole sa furt len mračí a zlovestne smeje. Teraz mal celú tvár uvoľnenú a pery zvlnené do mierneho úsmevu. Takto zblízka vyzeral bezchybne.

Nechal som ho tam a zaliezol do kuchyne, kde som napísal mame správu.

K- Mami, som u kamaráta. Prídem neskôr.
M- Dobre, srdiečko. Ja musím ísť do práce, takže sa potom najedz. Jedlo máš v chladničke.
K- Fajn. Maj sa.
M- Ahoj :)

Čo budem zatiaľ robiť? Taehyunga tu samého nechať nemôžem. Síce ja som bol na všetko sám, no vedel som čo robiť. Taehyung to nevie, pretože sa mu to stalo prvýkrát. Rozhodol som sa ísť na net.