Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~24~

Zdvihol som pohľad, ale to som robiť nemal. Yoongi mi vrazil facku a mne sa hlava vykrútila do strany. Mobil som schoval do lavice a nedal ani brvou na sebe poznať, že tá facka bolela.

,,Neviem čo na tebe Taehyung vidí,'' povedal a vytiahol ma za golier na nohy, ,,ale zdá sa, že nevie čo robí.'' Hodil na zem pred tabuľou a sadol si na mňa obkročmo. Ruky mi chytil na hlavou a sklonil sa ku mne.

Bál som sa čo urobí a tak som hlavu radšej vytočil do strany. Chladné linoleum aspoň trochu schladilo moju hlavu od strachu, aj keď to nebola žiadna sláva.

Chvalabohu mi Yoongi sedel na bruchu a nie trochu nižšie, lebo by sa to potom ťažko vysvetľovalo učiteľke, ktorá sa ochvíľu vráti.

Yoongi akoby mi čítal myšlienky a tak povedal: ,,Nemusíš sa báť. Učiteľka sa už nevráti. Je zamestnaná na najbližšiu hodinu.''

,,Čo so m-mnou chceš u-urobiť?'' spýtal som sa vystrašene.

,,Niečo čo sa ti bude páčiť. Dúfam, ale, že ti nebude vadiť, že sa bude Joon pozerať, Maličký.'' zasmial sa a ja som radšej zavrel oči. Sklonil sa ku mne ešte viac a olízol mi líce.

,,Šikanuješ m-ma kvôli tomu, akú mám orientáciu a p-pri tom r-robíš toto? Aký t-to má zmysel?'' Úplne ma ignoroval a ďalej mi lízal líce ako lízatko. Keďže pod mojou hlavou bola podlaha, nemal som ako jeho jazyku utiecť. Snažil som sa vymaniť z jeho zovretia, no držal ma pevne a odmietal ma pustiť. ,,P-prestaň.'' vzlykol som, keď sa jazykom presunul bližšie k mojim perám a nechal slzy vyjsť na povrch.

,,Prečo plačeš? Vari sa ti to nepáči?'' zasmial sa Namjoon a kľakol si vedľa mňa.

,,Ch-choď do riti.'' vzlykol som a za to si vyslúžil poriadnu facku.

,,Nejako si nám zdivočel. Mal by ťa niekto skrotiť. Ponúkam sa.'' povedal Yoongi a pobozkal ma na líce. Presunul sa na krk na ktorý mi kládol nechutné vlhké bozky. Hnusil sa mi, chcel som, aby prestal. Prečo nekričím? Určite tu ešte niekto je.

,,POMÓC!'' skríkol som.

Namjoon mi zakryl ústa dlaňou, aby som nemohol kričať.

,,Čím viac budeš kričať, tým to bude horšie.'' zašepkal mi Yoongi do ucha a následne ma do neho jemne uhryzol. Cukol som nabok, ale Yoongiho to nezaujímalo. Keď si bol istý, že nebudem kričať, kývol hlavou na Namjoona. Ten dal ruku z mojich úst preč. Neodvážil som sa kričať, nevedel som, či myslí svoje slová vážne. Bol som paralyzovaný strachom. ,,Dobrý chlapec.'' zašepkal Yoongi akoby som bol nejaký jeho poslušný pes a opäť sa mi prisal na krk.