Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~45~

,,Hyung, už musím ísť.'' povedal som a zdvihol sa. ,,Ale noták, Zajačik. Ešte nechoď.'' zamrnčal Taehyung a za pás si ma stiahol naspäť.

,,Taehyuuung... Môžeš ma ísť odprevadiť ak chceš, ale naozaj musím ísť.'' povedal som a oprel si čelo o to jeho. ,,Tak dobre, ale sľúb mi, že zajtra budeme spolu.'' zašepkal a dal mi detskú pusu na pery.

Pozrel som mu do očí a detskú pusu mu vrátil. Od vtedy, čo som k nemu prišiel, má hroznú chuť dotýkať sa ma a bozkávať. ,,Sľubujem.'' zasmial som sa. Pustil ma a ja som sa odišiel obuť. Obliekol som si bundu a počkal na Taehyunga. Práve, keď som si strkal telefón do vrecka, pípla mi na ňom správa.

Kookie, mám nočnú. Na linke máš jedlo. Ľúbim ťa. Bola to esemeska od mami. Keďže má nočnú, vráti sa až po ôsmej ráno. Taehyung by u nás mohol prespať. ,,Hyung? Nechcel by si u mňa prespať?'' spýtal som sa, keď zamykal.

,,A čo tvoja mama?''

,,To nie je podstatné. Ideš?''

,,Dobre.'' usmial sa a schoval kľúče do vrecka. Objal ma okolo pása a druhú ruku si strčil do vrecka. Zopakoval som jeho pohyby a spolu sme vykročili k môjmu domu. Cestou sme boli obaja ticho.

Túto tichú chvíľu prerušila Taehyungova ruka hýbajúca sa nižšie. Takmer som sa potkol o vlastnú nohu. Nakoniec zastavil na zadku, ktorý stlačil. Potichu som vzdychol a modlil sa, aby to Taehyung nepočul.

On to však počul, dosť jasne.

Zopakoval svoj pohyb, ale tentokrát silnejšie. Rukou, ktorú som mal okolo jeho pása, som mu stlačil bok, aby som nezavzdychal. Nebudem predsa vzdychať na ulici.

Robil to celú cestu. Chce sa hrať? Fajn, budem sa hrať tiež. Odomkol som dom a nechal ho prejsť do mojej izby. Zavrel som za ním dvere a postavil sa za neho. ,,Kľakni si.'' povedal som a čakal, či si Taehyung kľakne.

Poslúchol a nervózne čakal, čo sa bude diať ďalej. Prišiel som k nemu úplne a rozviazal mu šatku, ktorú mal zaviazanú okolo hlavy. Previazal som mu ňou oči, zohol sa k jeho krku a položil naň jemne svoje pery. Zachvel sa pod mojím dotykom a mne sa to páčilo. ,,Zajačik, čo tvoja mama?'' spýtal sa.

,,Je preč.'' zašepkal som a jemne ho uhryzol do ucha.