Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~32~

Ráno som sa zobudil na to, že mi niekto bozkáva tvár. Pomaly som otvoril oči a zameral sa na osobu vedľa mňa. Do očí mu padali vlasy, na tvári mal jemný úsmev a celkovo pôsobil príťažlivým dojmom. ,,Dobré ráno, Kookie.'' povedal a usmial sa viac.

Široko som sa usmial a oplatil mu pozdrav. ,,Koľko je hodín?'' rozospato som sa spýtal a pretrel si oči.

,,Pól.''

,,Čože?!'' vystrelil som do sedu.

,,Pól siedmej.'' hneď som sa upokojil.

,,Mám ešte hodinu čas.'' zakňučal som a zvalil sa späť.

,,Čiže kopu času pre mňa.'' zapriadol Jimin a spojil naše pery v dlhom bozku.

,,N-nemám umyté zuby-'' mrmlal som pomedzi bozky, ale ignoroval to. Rukami mi zašiel pod tričko a hladkal mi chrbát. Vyhupol sa na mňa a sadol si obkročmo na moje brucho. Pripomenulo mi to zážitok s Yoongim, ale nepríjemné myšlienky zahnal Jimin a jeho vášnivé bozky. Stále mi pod tričkom hladkal chrbát. Ja som si ruky položil na jeho stehná a zakaždým, keď ma jemne uhryzol do pery, som mu ich stlačil.

,,Ako môžeš byť tak rozkošný a sexi zároveň?'' spýtal sa, ale bola to rečnícka otázka, na ktorú nechcel odpoveď. Tentokrát si privlastnil moje pery a preskúmaval moje telo o čosi jemnejšie.

Túto krásnu chvíľu prerušil budík oznamujúci čas Jiminovho odchodu. ,,To snáď nie.'' zavrčal a odišiel to diablovo dielo vypnúť.

Ja som len ležal neschopný pohybu s napuchnutýni perami a zrýchleným dýchaním.NOtvoril som oči a naskytol sa mi pohľad na polonahého Jimina, ktorý si obliekal tričko.

,,Musím už ísť.'' povedal Jimin, venoval mi bozk na rozlúčku a odišiel. Chytil som sa za hlavu a upokojoval svoje myšlienky. Hlavne tie zvrhlé. Keď som sa dostatočne upokojil, pripravil som sa do školy, hoci mám ešte hodinu čas.

Možno pôjdem skôr.

Obliekol som sa a vo svojich zajačikových papučkách zliezol po schodoch do kuchyne. Mama ešte spala a tak som si jedlo prichystal sám. V obývačke som bol zvyšný čas na mobile. Ako inak.

Keď nastal čas odchodu, obul som si svoje ošúchané tenisky, zdrapil potrebné veci a odišiel. Počas cesty som si pohmkával melódiu piesne v slúchadlách.

Mama mi ráno nechala na stole peniaze na výlet, papier som jej však zabudol dať podpísať. No čo už. Dám jej ho potom.