Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~54~

,,Pusti...ma!'' zasyčal som. Ťahal ma k stolu, za ktorým už sedel Yoongi a pil. Tentokrát colu. Namjoon ma dotiahol až tam a svoj stisk okolo môjho zapästia zosilnil. Yoongi na nás prekvapene pozrel. ,,Chcel ujsť aj napriek varovaniu.'' povedal Namjoon.

Yoongi položil pohár na stôl a vstal. Podišiel až ku mne a vrazil mi facku tak silnú, že sa mi hlava vykrútila do strany. Štípalo to, veľmi, vyšla mi aj slza. ,,Nedokážeš zniesť ani facku bez toho, aby si vypustil slzy? Smutné.'' povedal Yoongi a opäť mi vrazil. Nech sa nečuduje, jeho facky vôbec nie sú slabé.

Nikto okolo si nás nevšímal a para okolo nás tomu nepomáhala. ,,Nechcel som to urobiť, ale ty mi nedávaš inú možnosť.'' povedal a zdvihol mobil. Priložil si ho k uchu a jediné, čo povedal bolo: ,,Izba 230.'' a zrušil. ,,Poď.'' urobil gesto rukou a Namjoon zvierajúci moje zápästie sa s nami pohol.

Yoongi dopil svoju colu a odišiel za nami. Kráčali sme pomedzi spotené telá ľudí na parkete, ale Yoongi s Namjoonom sa ich snažili ignorovať. Mykal som sebou, snažil sa zachrániť, až sa mi to nakoniec podarilo. ,,Chyť ho!'' počul som, ako Yoongi kričí. Bežal som k zadným dverám, ktoré viedli na slobodu. Aj by sa mi podarilo utiecť nebyť Hobiho, ktorý ma surovo strčil do steny.

O stenu som si narazil hlavu a to ma slušne omráčilo. Zošuchol som sa po stene na zem a chytil si krvaví spánok. Na stene po mne zostal krvaví fľak. ,,To bolo dobré.'' povedal Yoongi a tľapol si s Hobim. Všetci traja na mňa pozerali a čakali čo urobím. Neurobil som však nič, iba som tam sedel a snažil sa zastaviť krvácanie z môjho zraneného spánku. ,,Joon, tu už to zvládneme aj sami. Choď do auta a počkaj tam.'' povedal Hobi a Namjoon prikývol. Vyšiel vchodom, ktorý bol neďaleko. Otvoril som oči a zazrel na Hobiho s Yoongim.

,,Ty sa nikdy nepoučíš.'' zasmial sa Yoongi a zdrapil ma za golier. Vytiahol ma na nohy a strčil do mňa smerom k dverám vedúcim na chodbu plnú izieb. Išli sme v tichosti, chodbou sa ozývali len naše kroky a môj zrýchlený dych. Prečo som sem vôbec šiel?