Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~19~

Stihlo zabrzdiť a so škrípaním zastavilo tesne pri mne. Z auta sa vyrútil muž a utekal ku mne. Stál som ako paralyzovaný a nedokázal sa pohnúť. ,,Preboha, chlapče! Nestalo sa ti niečo?''

,,Nie.'' pokrútil som hlavou.

,,Prepáč, nevidel som, že niekto ide po ceste. Hmla je dnes hustejšia ako zvyčajne.'' ospravedlňoval sa.

,,To je v poriadku.''

,,Zaveziem ťa domov. Aspoň ako ospravedlnenie za to, čo sa mohlo stať.'' povedal a ponúkol mi miesto spolujazdca. Je to cudzí muž, mal by som?

Nastúpil som a pripútal sa. Nadiktoval som mu adresu a už len ticho sledoval cestu za oknom. Cestou sa spustil silný lejak a ja som nemal dáždnik. Neriešil som to a pred mojím domov vystúpil. ,,Ďakujem za odvoz.'' povedal som a odomkol si dom.

Zavrel som za sebou a zamkol. Vydýchol som úľavou a namieril do kuchyne, kde som otvoril chladničku. Vybral som z nej pripravené jedlo a ohrial ho. Vzal som si to k telke, ktorú som aj tak nepozeral.

Po dojedení som Jiminovi odfotil veci zo školy a poslal mu ich. Poďakoval a ja som sa vyvalil na gauč.

O NIEČO NESKÔR
Čo budem robiť? Von ísť nemôžem pretože prší, v telke nič nejde a na telefóne nechcem byť stále. Spánok neprichádza do úvahy. Tá predposledná možnosť mi asi jediná zostáva.

Stiahol som si pár hier a začal som sa hrať. Zazvonil zvonček a zvoniť neprestával. Lenivo som vstal a otvoril dvere. ,,Taehyung? Čo tu robíš? A ešte v takom daždi?'' vychrlil som na neho otázky a zatiahol ho dovnútra.

,,Išiel som vybrať schránku, ale v dome som si zabudol kľúče.'' zasmial sa a ja som nad ním pokrútil hlavou.

,,To si mokol niekoľko hodín vonku?"

,,Nie, hľadal som tvoj dom.'' poškrabal sa nervózne na zátylku. Bol celý premočený a z vlasov mu tiež kvapkalo.

,,A odkiaľ si zistil, kde bývam?''

,,Ja neviem, zaklopal som na prvý dom, ktorý mi padol do oka a mal som šťastie, že to bol práve tvoj.'' mykol plecom a tak z neho spadlo o niečo málo vody viac.

,,Prinesiem ti nejaké suché oblečenie. Počkaj tu.'' Vybehol som po schodoch a v izbe pre neho zobral nejaké veci, čo mi boli veľké a ponožky. Zbehol som dole a podal mu to. ,,Môžeš sa ísť prezliecť do mojej izby alebo do kúpeľne.'' ukázal som smerom do kúpeľne a smerom do izby.

,,Asi do kúpeľne.'' povedal a odišiel. Ako správny hostiteľ som mu pripravil porciu jedla, položil mu to na kuchynskú linku a sadol si za stôl. O chvíľu prišiel do kuchyne Tae. Z ešte vlhkých vlasov mu stekali kvapôčky vody, kárované tričko mu bolo akurát takže krásne obťahovalo jeho telo a kraťasy odhaľovali jeho nohy.

,,Zostaneš tu na noc?'' Hlúpa otázka.

,,Asi áno. Zajtra sa pokúsim vliezť do domu oknom. Ak teda zostať môžem.'' zasmial sa a ja s ním. Už len tá predstava že by mal Taehyung vliezť do domu oknom je vtipná.

,,Už si predsa prezlečený a vonku je búrka. Určite by som ťa neposlal v takomto počasí von.'' rozosmial som sa. ,,A Ako správny hostiteľ som ti spravil papaaať.'' povedal som sladko a ukázal na tanier s jedlom.

,,Ďakujeeem.'' zaspieval ešte sladšie a sadol si.

,,Idem sa prezliecť a zohnať ti lôžko.'' Vybehol som na poschodie a počas prezliekania sa pýtal sám seba. Kam ho uložím?