Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~23~

JUNGKOOK
Keď konečne zazvonilo, odišiel som domov. Cestou som ešte počúval pesničky a nevnímal okolitý svet. Odomkol som dom a tašku šmaril ku gauču.

Z chladničky som vybral jedlo, čo som našiel a medzitým, ako sa zohrievalo, som si potichu pospevoval a prezeral si sociálne siete. Mama odišla do práce na noc aj deň a vráti sa až zajtra večer. Zatiaľ mám celý dom pre seba.

Hodinky na telefóne ukazovali niečo po tretej a ja som spozornel. Nemám byť poškole?

Vyskočil som na nohy, obul sa, schoval si do vrecka modré pero a utekal do školy. Neunúval som sa zamknúť, len som zabuchol dvere a kľúče si strčil do vrecka.

V behu som si zapol obľúbený playlist a rozbehol sa ešte rýchlejšie. V našom ročníku som medzi tými rýchlejšími, takže bežať do školy pre mňa nebol žiadny problém.

Vbehol som do školy a uháňal do poškoláckej triedy. Pár hláv sa za mnou otočilo, ale ja som ich ignoroval. Zdrapil som kľučku, trhol ňou a napočud ju neodtrhol. Klesol som na stoličku a pozrel si čas. Akurát včas. Učiteľka sa vnorila do triedy a zavrela za sebou dvere.

,,Maličký, prišli ste,'' začudovala sa, ,,väčšina žiakov poškolu neberie vážne, ale ako vidím, vás sa to netýka.'' Opäť nasadila svoju bežnú tvár. ,,Dnes mi napíšete ďalšiu esej. Môžete začať.'' povedala, dala predo mňa papiere, ako včera a sadla si za katedru. Pustil som sa do písania, aj keď som nevedel, čo píšem. ,,Ospravedlňte ma.'' povedala zrazu, keď jej zapípal mobil a odišla z triedy. Zostal som sám. Ticho prerušovali len hodiny na stene. Prečítal som si po sebe prácu a bol som so sebou nadmieru spokojný.

Keďže tu učiteľka nie je, nikto mi nemôže zakázať byť na mobile. Vytiahol som ho z vrecka a začal sa na ňom hrať. Dáta ma zabavili dostatočne na toľko, aby som si nevšimol osobu v mojej oblasti. Čierne vlasy má veľa ľudí, ale táto osoba sa nikam nepohne bez Namjoona.