Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~68~

,,Baby, veď je to všetko len začiatok. Privediem ťa k suchému orgazmu štyrikrát a až potom budeš mať právo plakať.''*

JUNGKOOK

,,Maličký, kde ste boli tak dlho?'' vyštekla na mňa učiteľka hneď ako vošla do triedy. Čo som jej mal asi povedať? Viete, zdrogovali ma, potom skoro znásilnili a následne som sa nechal ohnúť cez kuchynskú linku v Taeho byte, kde sme si dobre zašukali.

To asi ťažko.

,,Ja som bol mimo mesto.'' pípol som a nenápadne zapichol pohľad do Hobiho chrbta. Jimina som od incidentu v bare Paw nevidel a nezdá sa, že by sa chcel niekde ukázať.

Možno o ňom Yoongi niečo vie, ale možnosť sa ho na to spýtať som hneď zamietol. Nebudem sa predsa rozprávať s niekým, kto má na svedomí môj stav z pred niekoľkých týždňov.

Možno by mohol Tae...

,,Maličký, k tabuli!''

,,Ja pôjdem.'' prihlásila sa hneď spolužiačka, ktorej meno som nevedel. Za toto jej asi niekedy poďakujem.

PO ŠKOLE

,,Mal by som asi zavolať Jiminovi.'' vypadlo zo mňa len tak zrazu, keď sme s Taem kráčali ruka v ruke po chodníku.

,,Čože? Prečo?'' nechápal.

,,Je to môj najlepší kamarát a ja to nehodlám meniť. Môj postoj k nemu sa nikdy nezmenil.'' vysvetlil som Taemu a v hlave si prehrával čo asi poviem Jiminovi, keď mu zavolám.

,,Súhlasím, Kocúrik, mal by si mu zavolať.''

,,Tae, na ulici nie.'' drgol som do neho a sčervenal.

,,Prečo nie? Predtým sa ti to páčilo. Aj včera.'' drgol do mňa naspäť a zasmial sa.

Tak sme sa postrkovali až ku mne domov, kde sme sa rozlúčili a následne sa každý pobral inam. Pozdravil som mamu jemným objatím a bozkom na líce a odišiel do izby, v ktorej som už nejaký čas nebol.

Skoro som zabudol ako som to tu nechal.

Sadol som si na posteľ a v rukách si pohadzoval telefón s Jiminovým kontaktom na ploche.

Zavolať, či nezavolať?

Áno, alebo nie?

Jedno rozhodnutie, ktoré sa zdá byť nepodstatné, ale v skutočnosti mi môže zmeniť život.

Ak mu zavolám, mám šancu, že sa všetko vráti späť. Ale na druhú stranu sa môže stať, že... Zavolám mu.

Jedným kliknutím som vytočil jeho číslo a už len čakal.

,,Kook?'' prekvapene vydýchol Jimin, keď zdvihol.

,,Ahoj, Jim-min.'' hlas sa mi triasol a v ústach mi zostalo sucho. Zrazu mi všetky nacvičené slová vyfučali z hlavy a ja som hneď oľutoval svoje rozhodnutie.