Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~21~

TAEHYUNG
Ráno ma prebudila krásna vôňa. Tuším, že slaniny. Prevalil som sa v posteli a zhlboka sa nadýchol. Do nosa mi so slaninou udrela aj Maličkého vôňa, ktorá bola vsiaknutá so perín. Voňala tak celá jeho izba ladená do tmavo modra. Vyliezol som z postele a po zábradlí skĺzol dole. Pri sporáku sa krútila drobná postava s čiernymi vlasmi.

,,Dobré ráno.'' pozdravil sa.

,,Dobré. Čože to kuchtíš?'' spýtal som sa a sadol si na stoličku.

,,Vajíčka so slaninou.'' povedal, vypol sporák a položil predo mňa voňavú pochúťku. ,,Trochu viac americké raňajky.'' Vyzeralo to naozaj dobre.

,,Ty nebudeš?'' spýtal som sa.

Pokrútil hlavou a zahryzol sa do jablka. Potichu chrúmal a popritom bol na mobile. Jeho palec ľahko kĺzal po obrazovke a ja som si predstavil, že ten mobil som ja. Bože, ty úchyl.

,,Tvoje veci sú už suché. Môžeš si ich obliecť a ísť domov.'' povedal a pozrel na mňa. Potom mu asi došlo v akej som situácii a dodal: ,,Polezieš cez okno.''

K tomu som nič nepovedal a potichu dojedol. Maličký odišiel hore a nechal ma samého. Po chvíli sa vrátil prezlečený a s kôpkou mojich vecí. Položil ich na gauč a potom sa naň sám šmaril.

Dojedol som, odložil tanier a odišiel sa do kúpeľne prezliecť. Keď som sa vrátil, Maličký s niekým telefonoval. Nevyzeral byť nadšený. ,,Poďme.'' povedal, vzal si tašku, obul sa a odišiel pred dvere. Zopakoval som jeho pohyby - až na tú tašku - a počkal, kým zamkne. Rýchlym krokom sme sa dostali pred môj dom a potom začala zábava. Pomaly som liezol a Maličký sa len smial.

,,S-Skús to rýchlejšie. N-Nestihneme..!'' kričal pomedzi smiech, ale mne do smiechu nebolo. Konečne som sa dostal k môjmu oknu a otvoril ho.

Znie to dobre však? Nie je to pravda. Šmyklo sa mi a ja som sa zosypal do kvetinového záhonu mojej matky.

Vtedy sa Maličký rozrehotal najviac, skoro sa zadusil vlastným smiechom. Klesol na štyri a držiac si brucho sa smial. Videl som, že mu aj vyhŕkli slzy a očervenel. Ja som sa medzitým vyhrabal z kvetov, vypľul nechutnú hlinu napustenú chemikáliami a oprášil sa. ,,No ha-ha, dúfam, že sa dobre bavíš.'' povedal som ironicky a založil si ruky na hrudi. ,,Lebo ja nie.''

,,S-Strašne!'' zvolal a ďalej sa smial. Vtedy som si uvedomil, že sa Maličký úprimne a s chuťou smeje. Má pekný smiech, taký roztomilý.