Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~37~

,,Kookie, máš návštevu.'' niekto šepkal a jemne mnou mykal. Pomaly som otvoril oči a zameral sa na Taehyunga vedľa mňa.

,,Koľko je hodín?'' zachraptel som, zatiaľ čo som si sadal a pretieral oči.

,,10:00.'' povedal a vytiahol žalúzie.

,,Koľko?'' pozrel som sa na neho.

,,Volal som do školy, že neprídeme, lebo ti je zle.'' usmial sa a sadol si vedľa mňa. ,,Prišiel Jimin. Chce sa s tebou porozprávať.'' povedal.

,,Ale ja s ním nie. Myslím, že práve z neho mi bude naozaj zle.''

,,Máš smolu, čaká v obývačke.'' usmial sa a podal mi pohár s vodou. ,,Bundu máš v predsieni.'' povedal a podal mi lieky proti bolesti hlavy. Nechápavo som na neho pozrel. ,,No, podľa toho, ako vyzeráš, si toho preplakal dosť, takže ťa určite skôr či neskôr bude bolieť hlava.'' povedal a strčil mi tabletku do ruky.

Rýchlo som ju zapil a odišiel do kúpeľne, kde som sa na seba pozrel. Bol som celý bledý s červenými a opuchnutými očami od plaču.

Vzdychol som a opláchol si tvár. Usušil som si ju a odišiel do obývačky. Síce som ju chvíľu hľadal, no nakoniec som ju našiel. Sedeli v nej Taehyung, Jimin a ten chlapec, s ktorým sa Jimin včera bozkával.

Hneď ako ma uvidel, vstal a prišiel ku mne. Ustúpil som od neho a sadol si na gauč do tureckého sedu. No, nie úplne do tureckého sedu, ale len potiaľ, pokiaľ mi to rifle dovolili.

Pohľad som mal sklopený. Nemal som najmenšej chuti baviť sa s ním.
,,No, myslím, že by som vás mal predstaviť. Kookie, toto je Jin, môj brat. Jin, toto je Kookie, Jiminov teraz už ex.''

,,Prečo teraz už ex?'' nechápal Jin.

,,Pretože ma vymenil.'' povedal som a zdvihol hlavu.

,,Nevymenil.'' obraňoval sa Jimin.

,,Nie? A kto sa potom bozkával v parku s iným? TY. Kto mi hovoril, že ma miluje a chce byť so mnou navždy? TY. A kto má vymenil? JEDINE TY!'' zvyšoval som hlas, až som nakoniec kričal.

,,Pokoj.'' zašepkal Tae a chytil ma za ruku, ktorú pohladil dlaňami. Trochu som sa upokojil, ale aj tak to nebolo úplne.

,,Načo si sem prišiel?'' spýtal som sa a pozrel sa mu do očí.

,,Pretože s tebou potrebujem niečo prebrať,'' nadýchol sa, ,,ty vieš, že ťa mám veľmi rád, vždy som mal a vždy budem mať, ale nevidím v nás žiadnu budúcnosť. Brániš mi v rozlete a preto je koniec. Navyše sa sťahujeme s rodičmi späť do Busanu a Jin ide s nami. Prepáč-''

,,Odíď.'' povedal som a tým prerušil Jiminove "dojímavé" rozprávanie.

,,Kook-'' pípol, ale samozrejme som ho znova prerušil.

,,ODÍĎ.''

Vzdychol a vstal. Posledný krát na mňa pozrel a s Jinom v pätách odišiel. Sedel som tam neschopný slova. Ale hádam, že sme každý chcel niečo iné.

Okrem mami a Taeho nemám nikoho. Prečo ja musím mať tak pokazený život...