Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~6~

Mama ma doma vypočúvala. Nepáčilo sa mi, že jej musím zatajovať veci, ktoré by mala vedieť. Chceš, aby ťa vyhodila z domu, alebo aby to takto zostalo?

Kto vie, či by bola mama schopná vyhodiť ma z domu kvôli tomu, že som gay. Nechcel som riskovať a tak som povedal, že idem spať a zašil sa do svojej izby. Postavil som sa pred veľké zrkadlo v mojej izbe a pomaly nadvihol tričko. Zavrel som oči. Vytiahol som ho až po rebrá a otvoril oči. Na mojom bruchu sa rysovala obrovská tmavá modrina, ktorá stále naberala na tmavšom odtieni. Okamžite som stiahol tričko na pôvodné miesto a odvrátil sa od zrkadla.

Sadol som si na posteľ a unavene si pretrel oči. Hoci je len pol piatej, som unavený akoby bola noc. Ozvalo sa jemné zaklopanie a následné otvorenie dverí. Do izby vošla mama a sadla si ku mne na posteľ. Neodvážil som sa jej pozrieť do očí a tak som hľadel na svoje ruky. ,,Kookie?'' spýtala sa opatrne a položila mi ruku na plece.

,,Hm?''

,,Nechceš mi niečo povedať? Možno sa ti uľaví.'' povzbudila ma. Vieš, mami, som gay a v škole ma šikanujú. Nikto sa so mnou nerozpráva pretože ma všetci nenávidia. Nič zaujímavé.

Pozrel som sa na maminu ustarostenú tvár a vzdychol si. ,,Nie, mami, nič sa nedeje.'' usmial som sa. Ten úsmev stojí toľko námahy... ,,Naozaj?'' bolo vidieť, že sa o mňa bojí. Prikývol som a odtrhol od nej pohľad. Vzdychla si a vstala. Pri dverách sa na mňa pozrela a ešte raz sa uistila, že je všetko v poriadku. Po mojich slovách opustila moju izbu a nechala ma samého. Nevydržal som to a nechal slzy voľne padať po mojich lícach. Prezliekol som sa a za sprievodu občasných a tichých pofňuknutí, si sadol za stôl. Zo šuflíka som vytiahol svoj skicár s kresbami a otvoril ho. Listoval som ním a spomínal na časy, kedy som sa kresleniu venoval naplno.

Bolo to pred rokom.
Vtedy moja šikana končila len pri facke, maximálne modrine. Teraz ledva dôjdem domov. Zobral som si do ruky ceruzku a začal ňou kĺzať po papieri. Výsledok ma príjemne prekvapil...