Think Possitive [kth•jjk•Dokončené]

~30~

Prestal som s činnosťou, ktorú som doteraz robil a pozrel na Jimina. Rýchlo som z neho zliezol, hodil mu tričko a sám sa obliekol.

,,Ahoj, mami!'' prišiel som do kuchyne a objal svoju mamu. V hlave som však vymýšľal presvedčivú výhovorku.

,,Si tu sám?'' spýtala sa a odtiahla sa.

,,Á-Áno. Prečo?'' spýtal som sa a nervózne sa usmial.

,,Len tak a čo je potom toto?'' ukázala na môj krk a ja som zbledol. Utiekol som do kúpeľne a prezrel si svoj krk. Môj krk pokrývali fialové cucfleky.
Sedel tam dokonca aj ten od Yoongiho. Veľký, nechutný a fialový.

,,Kookie?'' ozvalo sa od dverí a ja som sa pozrel do maminej ustarostenej tváre.

,,Áno?''

,,Si ešte panic?''

,,Jasné, že áno. Čo je to za otázku?'' vyhŕkol som hneď.

,,Podľa tých cucflekov... Neviem čo si myslieť.'' povedala a prišla ku mne. Chytila ma za plece a jemne mi ho stlačila.

,,Neboj sa mami. Vždy to skončilo len pri bozkávaní. Nič viac.'' upokojil som ju.

Pred chvíľou si sa chcel vyspať so svojím najlepším kamarátom. Naozaj by to skončilo len pri bozkávaní?

,,Kookie, príď za chvíľu na večeru.'' povedala a odišla k dverám. ,,Oh a aby som nezabudla, vezmi aj Jimina. Určite je mu v izbe samému smutno a iste bude hladný.'' žmurkla a odišla do kuchyne. Prekvapene som otvoril ústa. Odkiaľ to vie?

Pokrútil som nad ňou hlavou a odišiel za Jiminom do izby. Pozeral sa z okna. ,,Mama nás volá na večeru.'' povedal som a tým zrejme prerušil tok Jiminových myšlienok.

,,Nás?'' otočil sa ku mne.

,,Áno, nás. Z nejakého dôvodu zistila, že si tu a viedli sme docela divný rozhovor o tom, či som ešte panic.'' zasmial som sa a prišiel k Jiminovi.

,,A si?'' spýtavo zdvihol obočie.

,,Áno! Samozrejme, že áno!'' zvýšil som hlas, ale Jimin mi prikryl ústa dlaňou.

,,Tvoja mama nemusí vedieť o čom sa tu rozprávame.'' povedal a zložil ruku z mojich úst.

,,Mali by sme ísť'' odišiel som do jedálne a Jimin ma nasledoval. Cestou ma chytil za ruku a preplietol si so mnou prsty.