Najsladšia sladkosť✅

5. Vo vani

Luno

Oči som mal zavreté a celé telo uvolnené. Pomaly som hýbal rukami striedavo hore a dole po dne vane a počúval som, ako rozvírená voda naráža o jej steny. Uši som mal pod vodou, takže každý jeden pohyb vody som vnímal hlasnejšie a zároveň úplne inak, akoby voda bola pohybujúce sa zviera a ja veľkým polomŕtvym telesom, ktoré zjedla. Rodičia mi zakazovali byť dlho vo vani, no mne to bolo jedno. Potreboval som sa na chvíľu, celý ponoriť do vody a nechať trčať len nos.

Tento víkend bol jeden z najhorších v mojom živote. Keď som v piatok došiel po imatrikulačkách domov, moja cesta mierila priamo do kuchyne. Kým iní cool típci s filmov a seriálov, ktoré pozerám a z kníh, ktoré čítam sa v prípade depresie a iných problémov pokúšajú epickými spôsobmi vziať si život, alebo upadnú k drogám a alkoholu, čo je pre dnešnú mládež z nevysvetliteľných dôvodov považované za niečo cool, ja v prípade depky.... radšej vyjem celú chladničku.

A tak som spravil aj v ten piatok. Pchal som do seba všetko až kým mi nezačalo byť totálne zle. V sobotu už som bol na tom lepšie, pomaly som začal zabúdať na môj trápny rýchly crush na toho najkrajšieho chalana vo vesmíre, no ako ubiehali hodiny uvedomil som si, že niečo jednoznačne nie je v poriadku.

Christine. Väčšinou mi celý víkend píše každú hlúposť, ktorá jej napadne, no teraz akoby sa prepadla pod zem. Rýchle som jej napísal a keď celý zvyšok dňa neodpisovala, zavolal som jej. Hovor mi v momente zrušila a napísala mi, len rýchlu krátku správu: "Daj mi pokoj! Nechal si ma samú na úplne cudzom mieste! Vieš ako som sa bála? Toto ti len tak ľahko neodpustím Luno."

V momente ako som si správu prečítal, som jej napísal dlhé ospravedlnenie, no keď som ho chcel odoslať, na mobile mi vyskočila ikonka oznamujúca, že moja správa sa momentálne poslať nedá.

Christine si ma zablokovala. Zložilo ma to snáď ešte viac ako celá situácia s Mattom. To znamenalo, že sobotný večer som strávil v slzách, pričom jedinou oporou mi bola chladnička, z ktorej som vyjedol snáď všetko sladké a mastné, čo som ešte našiel. A keď mi to nestačilo, zaliezol som s čipsmi a čokoládou z pivnice pod perinou a plakal ďalej.

V noci som nespal ani hodinu. Bolelo ma brucho a pichalo ma pri srdci, ako už z fyzických dôvodov (asi by som s tým mal zájsť za lekárom), tak aj z psychických. Kvôli tomu peknému idiotovi som prišiel o moju najlepšiu kamarátku. Keby len nebol taký pekný... a keby som ja nebol taký hlúpy. Všetko to bola moja vina.

Piiiiip.... piiiiip....

Celý som sa mykol. Voda vo vani sa mykla spolu so mnou, čo vydalo ešte silnejšie dunenie nasledované ďalším pípaním. Ale voda nepípa, tým som si bol istý.

Zdvihol som sa a zrak mi padol na mobil na kraji vane. Väčšinou si mobil do vane neberiem, ale teraz som spravil výnimku. Keby sa mi náhodou ozvala Christine, chcel som si byť istý, že sa jej budem môcť čo najskôr ozvať.

Nevidel som síce dobre na obrazovku, nemal som na sebe okuliare, no podľa zvuku a toho ako sa mobil klepal, mi bolo jasné, že mi niekto volá. V nádeji, že to je Christine som si priložil mobil k uchu a zdvihol som to.

"Ahoj!" Ozvalo sa z telefónu a ja som takmer pustil mobil do vody. Toto nebol hlas Christine.

"Matt?!" Vykríkol som celý prekvapený s roztraseným hlasom.

Z reproduktoru sa ozval smiech: "Ty sa nedívaš na to, kto ti volá, trdlo?"

"Dívam... ale... ja..." zakoktal som sa, nevediac, ako sa z tej situácie vyhovoriť. Uvažoval som nad tým, odkiaľ asi má ten chlapec na mňa číslo? Veď som mu ho nedával, alebo snáď áno? A potom mi to došlo. Messnger. Ja som mu poslal žiadosť o priateľstvo, to znamená, že on mi teraz môže vpohode volať na messenger! Do kelu to mi nenapadlo. Chcel som naňho zabudnúť, nie s ním volať!