Najsladšia sladkosť✅

27. V obklúčení

Matt

Do školy som prišiel v dobrej nálade. Mača Lunko, aj s krabicou, v ktorej tíško sedelo, som uložil do svojej skrinky s prísľubom, že sa naňho prídem, každú prestávku pozrieť.

Do triedy som vkročil tesne po zvonení. Stacy sedela s Kevinom a Trace s Owenom sedeli tesne za nimi. Hneď, čo som vošiel dnu spoločne na mňa zazreli, akoby som bol prekliaty. Pravdepodobne ich Stacy nahuckala všetkých proti mne, opatrne som od nich odvrátil pohľad, no čo, poobede im to celé vysvetlím. Keď im poviem, ako to bolo naozaj, určite ma pochopia.

Obzrel som sa po triede, hľadajúc voľné miesto. Ihneď som si všimol Sonju. V triede nebola veľmi populárna. Bola tichá vkuse sa učila a úprimne, ani moc pekná nebola. Veľmi chudá bez náznaku ženskej postavy, obrovské okuliare, strojček na zuboch, mastné vlasy... proste nič moc. Ale vždy mala vedľa seba voľné miesto.

Podišiel som k jej lavici a usadil som sa na stoličku. Sonja sa na mňa prekvapene pozrela, akoby som bol duch, začervenala sa a začala si nervózne listovať v zošite, ktorý jej ležal na lavici. Za normálnych okolností, by som si užíval to, ako je toto nepopulárne dievča nesvoje v prítomnosti takého vcelku populárneho chalana, akým som bol ja, no vtedy som nemal náladu egoisticky sa kúpať v pozornosti. Vtedy som bol až priveľmi zamilovaný a jediná pozornosť, ktorá ma zaujímala, bola pozornosť od dokonalej osôbky, ktorú som miloval. Pozornosť môjho sladkého Marshmellowníka.

Školský deň sa vliekol pomaly, snáď každú prestávku som uvažoval nad tým, že vybehnem tie dve poschodia a pôjdem za Lunom. No strach, že by nás niekto zbadal spolu, bol až príliš veľký.

Konečne zazvonilo na koniec poslednej hodiny a ja som mohol odísť z toho blázinca. Zobral som si veci a pobral som sa ku skrinke. Otvoril som ju a opatrne som z nej vybral dierkovanú krabicu. Z vnútra sa ozvalo tlmené zamňaukane. Otvoril som veko a nahliadol som dnu. Lunko sedel učupený na dne krabice a díval sa na mňa veľkými modrými očami. Granule, ktoré mu tam Luno ráno nasypal už dávno zjedol. Jemne som ho pohladil po hebučkej hlave a pošepol som: "Neboj, hneď čo dôjdeme ku mne, dostaneš niečo na papanie. Zatiaľ ti dám aspoň vodičku."

Zobral som si ho na ruky a vrátil som sa do triedy k umývadlu. Pomaly som zapol prúd, nabral som si trochu vody do dlane a priložil som ju Lunkovi k tvári. Mačiatko však voda nezaujímala. Bol hladný, takže len nešťastne mravčal a vrtil sa mi v náručí. Vypol som prúd, pripravený odísť z triedy, keď sa vo dverách zjavili Kevin, Owen a Trace.

"Ahoj Matt," vyslovil pomaly Kevin a prebodol ma nenávistným pohľadom, "rozprávali sme sa so Stacy. Dozvedeli sme sa koooopu vecí."

"Hej chalani," povzdychol som si a opatrne som položil Lunka na lavicu vedľa mňa: "neviem, čo vám Stacy narozprávala, ale k tomu rozchodu som mal naozaj pádny dôvod. Podviedla ma."

Kevin si nahnevane odfrkol: "Ale uvažoval si aj nad tým Matt, prečo ťa podviedla? Rozmýšľal si už nad tým?"

Zdvihol som obočie. Jedným okom som zaregistroval, že Trace čupí na zemi a tichým lúskaním k sebe volá Lunka. Opäť som sa pozrel na Kevina: "Neurobil som nič také, čo by jej dávalo právo ma podviesť."

"Vážne? A čo tie tvoje nekonečné každodenné stretávky s tým prvákom. Ktorý je, len tak mimochodom, ževraj buzík. Však Trace?" Kevin sa pozrel na Tracea, ktorý len nezaujato prikývol, akokeby ani nevnímal, čo sa ho Kevin pýtal. V náruči držal Lunka, ktorý spokojne priadol.

Prekvapene som sa naňho pozrel. Odkiaľ to, sakra, vedia?! Pokrčil som plecami: "A keby aj hej, čo je na tom? Ako to mení to, že ma Stacy podviedla?"

Kevin sa ku mne priblížil: "Chcem tým len povedať toľko, že je to trochu zvláštne, že totálne prestaneš dávať Stacy TO, čo potrebuje, práve v tom, čase, keď začneš tráviť čas s tým teplošom. Nemyslíš si Matt?"

"Nie," odsekol som, i keď som cítil, že hlas sa mi jemne trasie, "s Lunom sme len kamaráti, nič... nič viac..."

Kevin sa jemne uškrnul, ale z jeho očí stále sršala nenávisť: "Si si tým skutočne taký istý?"

Neodpovedal som. Dúfal som v zázrak. Zbadal som, ako sa pomaly otvárajú dvere na triede. Na moment vo mne zažiarila nádej, že to bude nejaká učiteľka, alebo upratovačka, ktorá nás pošle domov, ale moja nádej spľasla ako mydlová bublina. Vo dverách sa zjavil Luno a zmätene sa na nás pozrel, akoby sme vyvolávali ducha Lenina. Nakoniec sa pozrel na mňa a opatrne sa opýtal: "Matt? Ideme?"

"Spomeň čerta!" Vykríkol Kevin a otočil sa na vydeseného Luna. Luno sa prikrčila. Urobil krok do zadu. Kevin ho chytil za golier a pozrel sa mu priamo do očí: "Kamže, kamže, Bublina? Zábava sa len začala."

"Pusti ho!" Vykríkol som a pokúsil som sa odsotiť Kevina, no Owen bol rýchlejší. Chytil ma zozadu a pritiahol si ma k sebe k svojimi mocnými rukami. Síce som rýchlejší a štíhlejší ako Owen, no keď ma držal takto zozadu svojimi mocnými rukami, mohol som sa mykať ako som chcel, nevyslobodil som sa.

"Pusti ma!" Vykríkol som, no Owenové zovretie len zosilnelo.

"Pusti ho!" Vykríkol Luno vystrašeným roztraseným hlasom. Kevin sa uškrnul a pritisol Luna k stene: "Sadni si bublina. Užiješ si nádherné predstavenie. Hlavnou postavou bude tvoj miláčik, bohužiaľ, hrá obeť."

"Nie!" Vykríkol Luno a Kevin ho sotil o zem. Luno sa pokúsil postaviť no Kevin si sadol vedľa neho a lakťom ho udrel priamo do brucha. Luno bolestne vykríkol.

"V momente ho pusti! V momente! On nič zlé neurobil! Nechaj ho tak!" Kričal som, zatiaľ čo som sa stále metal v Owenovom zovretí.

"Ja viem Matt, preto mu ani nič nerobím," ozval sa Kevin stále tisnúci Luna k zemi, "to ty si tu ten vinný. Hráš sa na nášho kamaráta, rozprávaš s nami o babách, hráš s nami futbal, a načo? Aby si si nás potom mohol v šatni obzerať. Aby si nad nami mohol fantazírovať!" Kevin na chvíľu zmlkol a porom pošepol ľadovo chladným hlasom: "Nie si našim priateľom, Matt. Si len jeden odporný úchylný buzík."

Pozrel som sa priamo naňho. Vyzeral skutočne rozzúrene. Rozhodol som sa zaútočiť. Pohŕdavo som sa uchechtol: "Môžeš mi veriť Kevin, ak by som náhodou aj na chalanov bol, nad vami by som jednoznačne nefantazíroval... ako vážne, fuj!"

Kevinové oči zablčali tak veľmi, až som sa bál, že sa skutočne zapáli. "Teraz!" Vykríkol so stále zaťatými zubami. V tom momente Owenové zovretie jemne povolilo, no skôr, ako som stihol akokoľvek zareagovať, ma trafila priamo do nosa jeho zaťatá päsť...