Najsladšia sladkosť✅

33.Waffle

Luno

Sedel som v Mattovej izbe na posteli a čakal som, kedy sa vráti. Uvažoval som, čo by od neho tak jeho mama mohla chcieť. Už som sa chcel zdvihnúť a ísť za ním späť do vedľajšej miestnosti, keď konečne vošiel dnu. Nevošiel však sám. Spolu s ním sa do miestnosti vplížila lahodná vôňa čerstvo upečených wafflí. Ani som sa nemusel vidieť v zrkadle a bolo mi jasné, že sa mi zväčšili zreničky. Hot chalan nesúci waffle. Úprimne, komu by sa nezväčšili ?

"Konečne si tu," povedal som, pričom som nepúšťal oči z wafflí v jeho rukách, takže to vyzeralo, že sa prihováram tanieru a nie jemu.

"Uh, áno," odpovedal Matt so zastretým pohľadom, akoby bol mysľou niekde úplne inde.

Mierne ma to vydesilo. Zistila snáď jeho mama niečo, čo nemala?

Zdvihol som sa z postele a podišiel som k nemu: "Je všetko okay?"

Pohľad mi pri tom opäť padol na waffle v jeho rukách a nadšene som si uvedomil, že spolu s nimi sa na tanieri nachádzala aj šľahačka a čokoládový toping.

"Neviem," odpovedal Matt, pričom položil tanier na stôl, nachádzajúci sa na pravej strane miestnosti. Následne opäť zamrkal a ľahol si na postel, z ktorej som pred chvíľkou vstal s pohľadom stále upretým do neznáma.

Videl som, že ho niečo trápi a nevedel som, ako mu rozmotať jazyk. Opatrne som chytil jednu z waflí do rúk a kým som sa na ňu pokúšal natlačiť, čo najviac šľahačky a čokolády, opýtal som sa: "O čom s tebou vlastne chcela hovoriť tvoja mama?"

"O nás," odpovedal Matt po chvíľke mlčania.

Pozrel som sa naňho a na malý moment som prestal žuvať wafflu, ktorú som si už stihol vopchať do úst.

"Zvhistila nvhiečo?" Opýtal som sa opatrne so stále plnými ústami.

Matt sa na mňa konečne pozrel a nervózne sa zasmial: "Úprimne? Všetko..."

Nervózne som preglgol zvyšok prvej waffle: "Ako myslíš... všetko?"

Matt sa mierne začervenal a odhrnul si kučeravé vlasy z tváre: "Je to moja chyba... nazval som ťa Luno, i keď ona žila v tom, že sa voláš Luis..."

"Oh..." odpovedal som a strčil som si do ust druhú wafflu, pričom som si dával, čo najväčší pozor, aby som si nezašpinil oblečenie od čokoládového topingu, ktorý mi pomaly, ale isto, tiekol po prstoch.

"A... vieš, že neviem klamať," povedal nešťastne Matt a zakryl si rukami tvár, akoby sa hanbil pred samotným svetom, "všetko to zo mňa vytiahla. Je mi to strašne ľúto Luno..."

"Láska," pošepol som a podišiel som k posteli samozrejme s tanierom s wafflami v rukách, "nie je to tvoja chyba. Aj tak by sa to raz dozvedela."

Pobozkal som ho na čelo a musel som sa uškrnúť, pretože mu na mieste, kde som ho pobozkal, zostal hnedý otlačok mojich pier. Bol som si istý, že keby raz všetky tie pekné slečny vo filmoch dostali rozum a začali by si pery maľovať čokoládou namiesto rúžu, vyzerali by tváre všetkých tých hlúpych dokonalých hrdinov nejak tak ako Mattová práve v tej chvíli.

"Ďakujem," pošepol Matt a usmial sa na mňa.

"A... ako to zobrala?" Opýtal som sa neisto, tušiac, že od tej otázky závisí veľa. Bol som v takom strese, či som si to náhodou totálne nepokazil u Mattovej mami, že som si vtisol do úst wafflu bez čokolády a šľahačky.