Najsladšia sladkosť✅

44. Klišé koniec? Hlavne, že žije!

Matt

"Last Christmas, I gave you my heart, but a very next day..."

Jemne som sa striasol, keď som vošiel do telocvične. Túto pesničku som v posledných pár dňoch počul doslova všade. Na Vianočných trhoch, doma, keď mame mierne švihlo, v autobusoch a tak isto aj na hodinách nemčiny v ešte príšernejšej zbastardenej nemeckej verzií.

Jeden by povedal, že si potom všetkom už človek na tie príšerné vianočné odrhovačky zvykne, no mne však liezli len stále viac a viac na nervy.

Pokúsil som sa preto skôr sústrediť na vnútro telocvične. Úprimne, keby som chodil na inú školu a toto miesto by som nepoznal, ani by ma nenapadlo, že táto miestnosť je väčšinu roka plná spotených teenagerov v priliehavých tielkach a šortkách.

Odvšadiaľ viseli farebné reťaze, v každom rohu miestnosti stál umelý vianočný stromček, pri stenách boli stoly s rôznymi koláčikmi a sladkým nealkoholickým ovocným punčom, stred telocvične sa zmenil na pódium, nad ktorým visela veľká disko-guľa, repráky, ktoré boli väčšinu roka nepoužívané, hlasne hučali. A hlavne, po celom priestore boli rozlezené decká zo tretieho stupňa navlečené v šatách, sukniach, smokingoch, košeliach, kravatách, proste študenti plne pripravení na tohtoročný vianočný ples.

Ja sám som mal na sebe bielo-modrú pásikavú košeľu s červenou kravatou a čiernymi džínsami a aby sa nepovedalo, že nie som vianočne naladený, s pestrofarebnými ponožkami so sobmi a s huňatou Mikulášskou čapicou na hlave.

Chytil som si do ruky brmbolec trčiaci z konca čapice a obzrel som sa okolo seba. Chvíľu som musel v dave hľadať, kým sa mi podarilo nájsť Christine. Stála opretá o stenu s plastovým červeným pohárikom v ruke, pričom niečo veselo rozprávala tmavovlasému chalanovi vedľa nej.

S úsmevom som sa vydal k nim: "Ahojte."

Christine sa na mňa ihneď otočila, pričom jej oči veselo zažiarili: "Ahoj Mattík!"

Poskočila ku mne a silno ma stisla. Následne si ma prezrela zelenými očami plnými nadšených iskričiek: "Bože môj, ty vyzeráš tak neuveriteľne roztomilo, Matt!"

Ucítil som, ako sa červenám: "Awww, ďakujem Christine. Aj ty vyzeráš veľmi pekne... a vyspelo!"

Christine sa začervenala a prešla si rukou po dlhých šatách broskyňovej farby: "Hej no... aj som uvažovala, či to nie je na mňa až moc dospelácke, tie šaty."

Usmial som sa: "Ak aj hej, tak to nevadí, vyzeráš super."

Tmavovlasý chalan v momente prikývol, pričom mu mierne očerveneli líca.

Christine jemne nadskočila, akoby si až vtedy uvedomila, že ja a ten chlapec sme sa v živote nevideli: "Oh bože, prepáčte, zabudla som vás vzájomne predstaviť, Jacob, toto je Matt, Lunov... Lunov dobrý kamarát... a Matt, toto je Jacob. Môj spolužiak."

"Rád ťa spoznávam," povedal som a potriasol som si s Jacobom rukou.

"Potešenie na mojej strane," odpovedal Jacob s úsmevom a potriasol mi rukou naspäť.

Christine vyzerala, akoby chcela niečo povedať, keď sa konečne vypla tá príšerná vianočná odrhovačka a niekto, komu som mal v tej chvíli chuť poslať osobné poďakovanie, pustil Zero od Imagine dragons.