Najsladšia sladkosť✅

21. Votrenie

Matt

S hlbokým nádychom som sa postavil, podišiel k dverám, stlačil som červené tlačítko a vstúpil do ponurnej čiernej tmy. Chvíľu som sa obzeral okolo seba, kým som si uvedomil, kadiaľ mám vlastne ísť. Veď načo by v noci svietili všetky pouličné lampy? Stačí keď svietia tri.

Po pamäti som sa vybral k Lunovmu domu. Keď som k nemu po niekoľkých zlých odbočeniach došiel, bol som premrznutý na kosť. Mal som nepríjemný pocit, že ak by som si ľahol na zem a zaspal, už by som sa nezobudil.

Priložil som ruku k dverám, no malý moment pred tým, ako som zaklopal, som sa zarazil. Je po polnoci, začiatok víkendu a ja sa chystám bez ohlásenia vtrhnúť do domu môjho crushu. Čo ak mi otvoria jeho rodičia? Táto situácia skutočne nemala vysvetlenie. No riziko smrti z hypotermie bolo silnejšie.

Opäť som sa zhlboka nadýchol a zaklopal som. Chvíľu bolo ticho, no nezadlho sa ozval tichý, vystrašený hlas: "A... áno? Kto... kto je tam?"

Kútiky úst mi na malý moment vyskočili nahor... Luno... ani som ho nemusel vidieť a srdce mi poskočilo. Jeho hlas znel tak sladko, akoby mal hlasivky posypané kryštálikmi cukru.

Znova som sa zhlboka nadýchol a povedal som: "To som ja... Matt.. Otvoríš dvere, prosím?"

Až som sa zľakol ako roztrasene môj hlas znel. Ťažko povedať, či od stresu, alebo od zimy.

Ozvalo sa tiché cinknutie, ako keď sa o seba otrú dva kúsky kovu a Luno otvoril dvere. Zmätene sa na mňa pozrel: "Matt? Čo tu robíš?"

Úprimne, nevyzeral moc nadšene z toho, že ma vidí. No... to je slabo povedané. Výraz jeho tváre doslova hovoril: "Neviem, čo tu robíš, ale nechcem ťa tu!" Ale to ma nezastavilo.

"Ja," začal som vetu, ale hlas sa mi ihneď zlomil. Musel som začať odznovu. Cítil som, ako sa mi slzy tisnú do očí.

"Ja.. ona... teda... Stacy ma podviedla.." vypadlo zo mňa napokon. Viac som nedokázal povedať. Hovoriť o tom bolelo viac ako nožík v srdci.

Výraz na Lunovej tvári sa na malý moment zmenil na niečo, čo mohlo byť súcit, ale stačilo sekundu a zmenil sa naspäť na jeho pôvodný kamenný, neprístupný výraz: "To je mi ľúto Matt, ale čo mám s tým, do kelu, robiť ja... o... jednej... v... noci?!"

Posledné slová doslova zasipel. Moje sebavedomie kleslo ešte viac. Jemne som sa prikrčil a nervózne som preglgol: "Len... len mi napadlo... že.. keď už teraz so Stacy nie som... tak... možno..."

"Matt," Luno ma zastavil. Oči mal zavreté, hlavu sklonenú, očividne ho stálo veľa úsilia čeliť tejto situácii.

"Matt," povedal znova, "nie... chcem tým povedať. Stacy ťa podviedla. Máš zlomené srdce. Si zničený, smutný, chápem to. A chápem aj to, že nechceš byť sám, že chceš tú ranu na srdci rýchle niečim zaplniť. Ale ja nechcem byť tvojou krátkodobou náplasťou. Nechcem byť len záložným riešením. Nechcem byť len plánom B, kým sa všetko vyrieši so Stacy. Nechcem ísť do vzťahu, ktorý nedopadne dobre, kde budem len dočasným, záložným riešením. Prepáč Matt, ale aj ja mám svoju hrdosť. Možno na to nevyzerám, ale je to tak."

Luno sa na mňa na sekundu pozrel, no rýchle otočil zrak naspäť do zeme. A ja... ja som sa cítil príšerne. Tak strašne príšerne. Ako ma vôbec mohlo napadnúť ísť sem a povedať mu všetky tie veci? Len som mu ešte viac ublížil.

"Prepáč ja... tak som nad tým neuvažoval. Ale tak to skutočne nie je Luno. Ja ťa mám fakt rád, fakt mi na tebe neuveriteľne záleží. Naozaj nie si len "plánom B". Naozaj Luno. Prosím, ver mi.." pozrel som sa naňho smutnými očami a mal som pocit, že moje srdce sa práve zlomilo druhýkrát za jeden večer.

Luno pokrútil hlavou: "Teraz sa ti to tak možno zdá Matt, ale po čase, keď sa veci upokoja a tvoja myseľ sa rozjasní, uvedomíš si, čo si urobil a oľutuješ. My dvaja k sebe nepatríme."

Nech bola ta situácia hocijako príšerná, bol som na Luna hrdý. Uvažoval rozumne. Myslel do budúcnosti. A síce sa triasol a nechty si zarýval so dlaní, nezrútil sa, neplakal. Bol som na môjho malého, zlatého kamaráta skutočne hrdý.

"Možno máš pravdu," pošepol som napokon a tiež som sa pozrel do zeme.

Luno prikývol a ticho pošepol: "Tak sa asi maj Matt..."

"Pá," odpovedal som mu, bez toho, aby som zdvihol zrak zo zeme. Nevedel som sa naňho pozrieť. Hľadel som si na nohy, až kým som nezapočul tiché šťuknutie, keď sa zavreli dvere.

Ruky som si priložil na tvár a zdesene som zistil, že prstami viem ledva hýbať, ba čo viac, že mi začínajú mierne modrieť. Po líciach mi začali tiecť slzy (úprimne, divil som sa, že ešte nestihli skryštalizovať). Toto neprežijem. Mám dvojnásobne zlomené srdce, nikto nevie kde som, mobil mám vybitý a o chvíľu zomriem na hypotermiu. Nemohol som nič robiť. Nebol tam nikto, kto by mi vedel pomôcť. Jedine že...

Pozrel som sa na dvere od Lunovho domu. Síce bola pomoc od Luna to posledné, čo by som v tom momente chcel, nemal som inú možnosť. Veľmi rýchlo som pochopil, že s omrznutými prstami sa klopať nedá a jemne som kopol do dverí.

Luno tentokrát otvoril dvere rýchlejšie ako pred tým. "Čo ešte chceš?" Vykríkol. Tvár mal celú mokrú. Očividne už nevydržal a zrútil sa.

"Ja.. len.. pre-prepáč, že ruším," vykoktal som, "ale ne-nemáš ne-nejaké ruk-rukavice, ktoré v najbližšej dobe neb-neb-nebudeš potrebovať?"

Luno sa pozrel na moje ruky a zostal zhrozený. Následne si ma šokovane prezrel celého, akoby si až teraz uvedomil, v akom stave som.

"Tebe tak skoro asi bus nepôjde, čo?" opýtal sa ma neisto.

Pokrútil som hlavou a roztrasene som povedal: "N-nope... m-mus-sím ísť pe-peši."

Luno chvíľu mlčal, akoby zvažoval, čo robiť. Nakoniec si povzdychol a ľadovo chladným hlasom povedal: "Rodičia odišli na nejakú oslavu a dôjdu až zajtra okolo obeda. Ak chceš... môžeš prespať u nás na gauči."

Prekvapene som sa naňho pozrel: "Na-naozaj?"

Luno si povzdychol a na malý moment sa aspoň trošku usmial: "Si síce neuveriteľný idiot, Matt, ale umrznúť ťa nenechám."

Nom, síce som sľúbila, že ďalšia kapitola bude večer, zaspala som rýchlejšie, ako som mala v pláne, tak tu máte novú kapitolku k rannej káve, či kakauku. Inak hrozne ďakujem za včerajšie komentíky, neuveriteľne ma zahriali pri srdiečku :3

Ps: presne o týždeň (17.4.) mám depresívnych 18 a stanem sa oficiálne dospelou. Keby sa niekto z vás tento týždeň veeeeeeľmi nudil a chcel by mi dať darček k narodkám, budem veľmi rada ak by ste mi nakreslili fanart na Luna a Matta :3