Najsladšia sladkosť✅

20. Pyžamo

Matt

Nemohol som uvažovať ani mozgom, ani srdcom. Mozog sa mi zasekol. Srdce bolo príliš v šoku.

Fungoval som mechanicky. Zdvihol som sa z postele a začal som si zbierať šatstvo zo zeme. Sadol som si a začal som sa obliekať. Jednu nohu do jednej nohavice, druhú do druhej. Jednu ponožku na jednu nohu, druhú na druhú.

Do miestnosti vošla Stacy, stále bola úplne nahá a nechápavo si ma prezrela: "Čo to robíš?"

Prestal som sa hýbať. V rukách som držal tričko, ktoré som sa chystal navliecť na seba. Dýchal som hlasnejšie ako kedykoľvek pred tým. A vtedy som to ucítil. Puklo mi srdce. Mal som pocit, akoby sa to dialo doslova. A vylial sa z neho hnev a smútok. Neuveriteľný hnev a smútok.

"Ešte sa pýtaš?!" S výkrikom som sa na ňu obzrel.

Stacy nechápavo zaspätkovala: "Stále nechápem, o čom kecáš Matt! A nekrič po mne!"

Prešiel som si rukou po tvári a musel som sa zopárkrát nadýchnuť, aby som sa nerozkričal.

"Podviedla si ma," vyšlo mi ticho z úst, naraz s vydýchnutím. Oči ma začali štípať.

Stacy na mňa zmätene pozrela, no videl som, že začína pomaly nervóznieť: "A na takú blbosť si ako prišiel, prosím ťa?"

Díval som sa do zeme, nedokázal som sa na ňu pozrieť. Hlas sa mi triasol, čím ďalej tým viac od hnevu: "Videl som... fotku.. v tvojom mobile... kde si... s Chrisom."

"Ako si sa opovážil pozerať si moju galériu?!" zvrieskla Stacy a v panike schmatla svoj mobil stále ležiaci na posteli.

A vtedy som sa prestal ovládať. Už toho bolo na mňa moc. Zdvihol som hlavu a s hlasom plným nenávisti som vykríkol: "Tak po prvé! Tu galériu som otvoril nechtiac! A po druhé, ako sa vôbec opovažuješ po mne vrieskať?! Pod... podvedieš ma a ešte po mne vrieskaš?!"

Schmatol som svoje oblečenie a začal som sa obliekať ešte rýchlejšie ako pred tým.

"Ale to nie je moja chyba!" vykríkla Stacy. Otočil som sa na ňu už z väčšiny zbaleným ruksakom a prehovoril som mrazivo vážnym hlasom: "Ako to, sakra, myslíš?"

"Ty si vkuse s tým svojim sprostým kamarátom, mne nevenuješ žiadnu pozornosť! Som ti ukradnutá, tráviš so mnou nula percent voľného času. Tak sa nečuduj, že mi chýba sex."

Mal som čo robiť, aby som sa ovládol a nestrelil jej facku. Toto bola najpríšernejšia výhovorka, akú som kedy počul. Ba čo viac, obvinila z toho všetkého Luna! Pričom Luno nie je vinníkom, ale tou najväčšou obeťou.

Bez slova som si strčil zvyšok svojich vecí pod pazuchu a s ruksakom na chrbte som vybehol von. Počul som, ako za mnou Stacy kričí. Pravdepodobne si konečne uvedomila, akú strašnú vec urobila, pretože v jej hlase bolo počuť ľútosť a smútok, dokonca možno aj plač. No mne to bolo jedno. S tou babou som skončil. Už nebolo cesty späť.  Bežal som najrýchlejšie, ako som vedel, čo najďalej od nej a od všetkého, v čo som veril.

Keď som konečne dorazil na zastávku, uvedomil som si, že je mi príšerná zima. Zabudol som si u Stacy bundu. Geniálne.

Trasúc sa, podišiel som ku tabuli na začiatku zastávky, pričom som sa modlil, aby som nezmeškal posledný autobus. Mal som šťastie. Malé šťastie v totálnom nešťastí. Posledný bus mal ísť až o pätnásť minút. Stihol som ho.

Začal som preskakovať z nohy na nohu. Škripot snehu pod mojimi chodidlami mi pripomenul, že už skutočne začala zima a tak isto, že tielko a mikina skutočne nestačia. Pokúšal som sa vydržať tú štvrť hodinu, kým dôjde autobus, no bolo to nemožné. Celé telo mi začalo mrznúť. Musel som sa uchýliť ku krajnému riešeniu. Otvoril som ruksak, vytiahol som z neho obrovské pyžamové tričko a navliekol som si ho na mikinu. Príliš to nepomohlo, ale hlavne som už neumieral.

Po chvíli došiel autobus. Nastúpil som dnu a roztraseným hlasom som oznámil vodičovi, kam chcem ísť. Šofér priložil moju dopravnú kartu na čítačku a so znudeným výrazom na tvári mi podal lístok. Ani sa nepozastavil nad tým, že mám na mikine navlečené pyžamo. Asi sa stretol už naozaj so všetkým.

Autobus bol nezvyčajne prázdny, ale aj tak, kto by niekam šiel o jednej v noci? Okrem mňa sa v ňom viezli len bezdomovec spiaci na zadných sedadlách, dievča s prefarbenými vlasmi a piercingom v nose, ktorá vyzerala, že si šľahla viac, ako chcela a muž, ktorý má jednoznačne zakázaný vstup na detské ihrisko.

Úprimne, s mojim outfitom som k ním celkom zapadal. Sadol som si do jedného zo zadných sedadiel a v momente, ako som si nasadil na uši slúchadlá, som sa rozplakal. Už chápem, ako všetci myslia to, keď hovoria, že po rozchodoch cítia prázdnotu, akoby im proste niečo vnútorne chýbalo. Zlomené srdce skutočne bolí.

Ako mi to mohla urobiť? Tvrdila mi, že ma miluje, že jej na mne záleží. A pri tom spávala s Chrisom! A možno to nebol len on, možno bol tiež len  jedným z mnohých. Bože, ako som mohol byť tak slepý?!

Bol som jej verný ako pes, sedel som s ňou každý deň v lavici, chodil som s ňou vkuse von. Zlomil som kvôli nej srdce Lunovi.

Luno... Spomienka na ten zlatý nevinný marshmallow  mi v momente nahnala ešte viac sĺz do očí.

Zavrel som oči a uvažoval som. Na malý krátky, optimistický moment mi napadlo, či by sa teraz so mnou nedal dokopy, keď už nie som so Stacy, ale tá nádej spľasla rýchlejšie ako mydlová bublina. Po tom všetkom, čo som mu spôsobil, budem prekvapený, ak ma vôbec pozdraví v škole na chodbe. Ale, keď sa to tak vezme... nádej vždy umiera posledná.

Pozrel som sa na malú obrazovku v autobuse ukazujúcu zástavky. Na nasledujúcej zastávke býva Luno. Vedel som, že ak by som teraz vystúpil, musel by som si cestu od neho domov odšlapať peši, na čo som jednoznačne nebol vhodne oblečený. No pokušenie bolo príliš silné...

Vážení, je to tu! Baška sa konečne prekonala, utrela si slzy, spapala vanilkovú zmrzlinu a je tu s novou kapitolkou NS! Keďže tá kapitola bola pôvodne neuveriteľne dlhá, rozdelila som ju na dve, takže ešte dnes môžete čakať ďalšiu. I keď je to teraz ťažké, človek musí hľadať dôvody na život a vy ste jedným z nich moji drahí čitatelia. Ľúbim vás :3