Najsladšia sladkosť✅

12. Kde je?

Matt

Ráno sa mi  vôbec nechcelo vstávať. Noc  som mal nepokojnú, vkuse som sa prehadzoval, všetko ma bolelo.

Do školy som dobehol tesne pred zvonením. Chémia, super. Najnudnejší predmet, ale našťastie s učiteľkou, ktorá má slabý zrak a príliš si nevšíma zadné lavice. Nechcel som nič iné, len sa pokojne hodiť do zadnej lavice a ďalej spať.

V momente, ako som vošiel do triedy boli však moje plány prekazené.

"Matt!" Vykríkla Stacy a hodila sa mi okolo krku na uvítanie.

"Ahoj láska," pošepol som a pobozkal som ju ako správny priateľ. Stacy sa na mňa usmiala, chytila ma za ruku a dotiahla ma k tretej lavici. Usadila sa a mňa posadila vedľa seba. Kyslo som sa usmial. Tretia lavica patrila síce k tým zadnejším, ale nebola dosť vzadu na to, aby som mohol spať. A aj keby som riskol, že ma učiteľka uvidí a predsa len by som zaspal, Stacy by ma spať nenechala. Poznám ju. Každých pár minút ma potrebu mi niečo oznámiť.

"Včera si bol kupovať darčeky, že?" Opýtala sa ma s prefíkaným pohľadom, ignorujúc môj kyslý úsmev.

"Odkiaľ to vieš ty potvorka?" Opýtal som sa jej s úškrnom na tvári a pichol som jej do pevného, štíhleho bruška.

Stacy sa zasmiala: "No... niekam si šiel a nešiel si ani s chalanmi, ani so mnou... a hovoril si, že tento rok sa chceš dať do kupovania darčekov skôr. Tak som si to nejak vydedukovala."

"Ty si doslova Sherlock dievča!" Vykríkol som s úsmevom na tvári a oprel som sa chrbtom o operadlo stoličky.

Stacy sa opäť zasmiala: "A s kým si tam bol? Neverím, že si sa donútil ísť nakupovať sám! S niekym si tam byť musel!"

Bože, prečo sa ma všetci pýtajú na Luna?! Nechcem o ňom hovoriť... Bolí ma hovoriť o ňom...

"Ále... s jedným kamarátom..." odpovedal som nejasne, pričom som uhol pohľadom nabok.

"Vážne?" Opýtala sa ma Stacy s pozdvihnutým obočím, "Tak prečo sa potom tváriš takto? Počkať...Ty si tam bol s nejakou inou babou, Matt?!"

"Čo?! Nie!" Vykríkol som rýchlo, "Naozaj Stacy, bol to len jeden obyčajný kamarát... žiadna baba... sľubujem."

Stacy sa trochu upokojila, no ústa sa jej nezastavili: "Ale stále si mi nepovedal, s akým kamarátom si to bol. Kto je to? Poznám ho?"

Dokelu, čo je to s vami ženské?! To musíte vedieť fakt všetko?! Netvrdím, že ja som iný, ale aj tak!

"Nie, nepoznáš ho. Je to jeden z prvákov," odpovedal som opäť nejasne, vedomý toho, že to nebola tak úplne pravda, keďže Stacy Luna na Afterparty stretla. Aj tak si ho pravdepodobne nepamätala, takže klamstvo to teoreticky nebolo. Naozaj nerád som klamal.

"Môžeš mi povedať, odkedy sa TY kamarátiš s prvákmi?!" Zasmiala sa a pozrela sa na mňa nechápavo.

Úprimne, nevedel som, ako odpovedať. Netušil som, prečo sa kamarátim s nejakým stupidným prvákom a prečo mi na ňom, sakra, tak veľmi záleží. Naozaj som nevedel.

V tom momente vošla do triedy učiteľka. Vydýchol som si, vybral som si z tašky zošit a čo najviac som sa snažil vyhýbať Stacyným nechápavým pohľadom. Vedel som, že tento deň bude ťažký.